Končí sa to nami, 2. vydanie

Keď sme boli malé, verili sme, že nás zachráni rytier v lesklej zbroji. Žiaľ, nežijeme v rozprávke so šťastným koncom. V reálnom živote nie sú vždy len šťastné konce a ideálni muži. My ženy nie sme princezné, ktoré veria v lásku až do smrti. V realite musíme byť silné a dokázať sa rozhodnúť pre správnu vec, aj keď to môže znamenať, že tým ublížime sebe či iným. Nie je slabosť vydržať v nesprávnom vzťahu. Ľúbiť niekoho, kto nám roky ubližuje, je odvážne. No ešte odvážnejšie je vzoprieť sa a odísť od takého človeka. Také ženy obdivujem, ale neodsudzujem ani také ženy, čo sa v takom vzťahu rozhodnú zotrvať. Sama neviem, ako by som sa v takej situacii zachovala. O tomto rozpráva emotívny príbeh Končí sa to nami, ktorý je písaný podľa skutočných udalostí. Lily si prešla v detstve domácim násilím, ktoré ju poznačilo. Po otcovej smrti odchádza z rodného mesta Meine a usádza sa v Bostone, v meste, kde je všetko lepšie. Aspoň tak o tomto kedysi snívala so svojou spriaznenou dušou Atlasom. V Bostone stretáva ambiciózneho lekára, ktorý jej svoje zámery prezradí hneď na začiatku. Preňho je prioritou práca, vzťahy a rodina idú bokom. Lenže Lily nevie dostať z hlavy. Keď sa zdá, že sa Lilyn život dáva ako tak do poriadku a mohla by byť konečne šťastná, do života sa jej vráti stará láska a otvorí jej staré rany. Ako sa s tým vyrovná? Stále plávaj, stále plávaj. Lily bola silná, inteligentná, dobrosrdečná hrdinka, ktorá v detstve zažila svoje. Nenávidela svojho otca. Ani sa jej nečudujem. Bol to hrozný človek. Prežívala som všetko akoby na vlastnej koži. Bolo to opísané autentický. Pri niektorých momentoch mi zvieralo srdce a neubránila som sa slzám. Jej zápisky v denníkoch sa nečítali ľahko. Veľmi ma potešilo, keď odišla do Bostonu a splnila si svoj sen. Hoci ani potom jej život nebol prechádzkou v ružovej záhrade. Napriek tomu bola odvážna a nebojácna. Niekedy som sa pýtala, kde sa to v nej berie? Nedalo sa ju neobľúbiť. Mala skvelú kamošku. Ryle bol ambiciózny neurochirurg, ktorý mal averziu voči vzťahom. Vedel byť šarmantný a získať si ženské srdce, no mne celý čas vŕtal v hlave červík, že mi na ňom niečo nesedí. Môj šiesty zmysel opäť nesklamal a po čase ukázal svoju temnú stránku a moje pocity k nemu úplne ochladli. Áno, bolo mi ľúto, čo sa mu stalo v minulosti, no moju dôveru si nezískal. Čo mi bolo ľúto, no nemôže byť každý chlap dokonalý. Atlas bol proste úžasný, citlivý a láskavý. Chlap so srdcom na pravom mieste. Hoci život sa s ním nemaznal. Autorka tu rozoberá ťažkú tému domáceho násilia. Pri niektorých opisoch mi išiel mráz po chrbte. Obdivovala som Lilynu matku, že to tak dlho vydržala. Koniec ma nechal v napätí a absolútne som nevedela do poslednej strany ako chcem, aby to skončilo. Ostala som prekvapená. Ešte, že mám po ruke pokračovanie. Tento hlboký osobný príbeh plný bolesti a ťažkých momentov rozpráva o nezabudnuteľnej láske, ktorú chce zažiť každá žena. Zlí ľudia nejestvujú. Sme ľudia, čo občas robia zle skutky.

Ďalšia kniha, ktorá sa mi dostala do ruky,tentokrát požičana od kamarátky,ktorá má rada romantiku ako ja. Skvelo napísaná kniha ,ktorá opisuje reality týchto dní.Zamilovanost je najkrajšia vec, ktorá nás postretne,no nie vždy je to take krásne, ako to navonok vyzerá.Laska prináša aj radosť, aj smútok zároveň.Odporucam prečítať ,kvalitne a s laskou napísany román o zamilovanej Lily,ktorá to v detstve mala veľmi ťažké.

Vhupla som do romantického, iskrivým nábojom nabitého príbehu, ktorý začal pomerne smutne a predsa s úsmevom. Ešte aj úmrtie vie Colleen podať tak, ako by som to nikdy ani len nečakala. Štýl, ktorým píše, je stvorený pre širokú verejnosť. Má prosto dar slova, rozosmeje vás, aj keď to možno nečakáte a rozplače, aj keď si myslíte, že vás sa to nedotkne. Krásne prepojenie prítomnosti a denníkovej minulosti hlavnej postavy Lily som si užívala a čakala, kedy sa v istom bode pretnú. Vtedy zvykne prichádzať rozuzlenie príbehu, ale toto je Colleen a tá vám nedá vydýchnuť! . Už podstatne náročnejšia je téma domáceho násilia, ktorou si prechádzame od začiatku knihy. Je zvláštne, ako rôzne vedia ľudia vnímať lásku, ktorá by mala byť nesebecká, nezištná a trpezlivá, no nie vždy je tomu tak. Ako vedia muži použiť svoju fyzickú silu proti žene, ktorá následne prežíva len strach a bezmocnosť, no napriek tomu stále dúfa v lepší zajtrajšok... Posudzujete? Aj ja som... Z pohľadu "diváka" je to tak ľahké, ale... začítajte sa, pani autorka vám mnoho vysvetlí, citovo vás vyšťaví, ale prinesie aj nádej, s ktorou som očarene knihu odkladala.

Veta: „Plávaj, stále plávaj,“ sa mne už nespája iba s roztomilo zábudlivou rybičkou Dory. V tomto silnom príbehu nielenže naberá neopísateľný rozmer, ale zostáva vo mne hlboko ešte dlho po prečítaní. Som romantička telom i dušou. A Colleen Hoover je moja obľúbená spisovateľka. Mám prečítané všetky jej diela, ktoré vyšli v slovenčine alebo češtine, takže vlastním aj prvé vydanie tohto nezabudnuteľného titulu. Nezabudnuteľného preto, lebo pustiť sa do spracovania tak obrovského spoločenského problému, ísť prakticky s kožou na trh, odkryť tak svoje vnútro, to je aj na vola moc. Tému domáceho násilia v ňom však autorka paradoxne posadila do príbehu plného lásky a nádherných vyznaní. Prostredníctvom muža s nezvyčajným menom Atlas, hovorí „ľúbim ťa“ bez toho, aby tieto magické slová vôbec vyslovila. Muža, do ktorého som sa beznádejne zabuchla. Spisovateľka ma do deja knihy vtiahla až tak veľmi, že mi slzy premáčali stránky knihy. Špičková!

Často sa mi do uší dostávalo meno Colleen Hooverová - ale nejako som sa nechystala jej knihy čítať. Až jedného dňa mi kamarátka poslala jej knihu na prečítanie a bolo to tam... ďalšia autorka do zoznamu obľúbených... Skvelý štýl písania, ktorým predkladá náročnú tému domáceho násilia, avšak číta sa ľahko. Príbeh je pútavý a nedokážete sa od knihy odtrhnúť. Romantická linka vyrovnáva ťažkú tému a čitateľovi dej rezonuje v hlave aj po odložení knihy. Dá sa pochopiť človeka žijúceho v domácom násilí? Myslím, že pokým si to sám nezažije, tak nie. Napriek tomu, som pri čítaní pociťovala toľko emócií....niekedy som obavy a strachy prežívala s hlavnou hrdinkou a zvieralo mi žalúdok pri čítaní. No asi lepšie ani nemohlo byť toto dielo napísané...Colleen vedela, čo píše z vlastnej skúsenosti, sama to prežila. A ja sa už teším na jej ďalšie knihy.