Harry Potter a prekliate dieťa

"Oveľa dôležitejšie než schopnosti, ktoré máme, sú rozhodnutia, ktoré urobíme. Tie ukazujú, akí naozaj sme."

Uplynulo šestnásť rokov, odkedy sa slovenský preklad Kameňa mudrcov dostal do kníhkupectiev. Je pravdou, že každý jeden fanúšik Harryho Pottera za ten čas vyrástol a možno sa z neho stal úplne iný človek. Som však presvedčený o tom, že na svoje detstvo, ktoré bolo výrazne ovplyvnené Harrym, ani jeden skutočný Potterfanúšik nezabudol. A že ma i po toľkých rokoch stále baví spomínať knižnú postavu, ktorá je azda najznámejším čarodejníkom na svete? Veruže baví. Hoci som za tie roky vyrástol o niekoľko desiatok centimetrov, narástla mi brada a zhrubol hlas, Harry Potter v mojom srdci ostal dodnes. J. K. Rowlingovej vďačím za naozaj krásne detstvo. Jej knihy vôbec neboli určené iba deťom. Jej myšlienky neboli obmedzené iba na čarovný svet. Práve naopak. Plynie z nich množstvo ponaučení a posolstiev, ktoré platia aj v skutočnom svete.

"Pravda je nádherná a krutá zároveň, preto s ňou treba narábať veľmi opatrne."

Práve vďaka tomu ma teší, že z povedomia čitateľov tento svet čarov a mágie stále nezmizol. V nepravidelných intervaloch sa totiž objavujú nové vydania kníh, svieže obálky, darčekové boxy, audioknihy, ilustrované edície a podobne. Nehovoriac o ôsmej knihe, ktorú si v preklade už mesiac môžu prečítať aj slovenskí fanúšikovia. Tá medzi čitateľmi vyvolala rozporuplné reakcie. Poväčšine sú spôsobené formou knihy, ktorá sa tentokrát líši od pôvodnej série. Prekliate dieťa je totiž písané formou scenára divadelnej hry, ktorú na konci júla uviedlo Londýnske divadlo Palace Theatre. Ako správny fanúšik som mal knihu prečítanú už dva dni po jej oficiálnom vydaní (a doslova žral stranu po strane). Musím povedať, že síce som bol spočiatku vývojom udalostí prekvapený, už po niekoľkých výstupoch som si Prekliate dieťa zamiloval. Dostalo ma, aké silné priateľstvo dokázali autori v príbehu vytvoriť, a ako poukázali na silu medziľudských vzťahov, ktoré ovplyvňujú to, kým v skutočnosti sme. 

"Dokonalosť je mimo dosahu ľudstva, mimo dosahu mágie. V každom skvelom okamihu šťastia je kvapka jedu: vedomie, že bolesť príde znova. Buď úprimný k tým, ktorých miluješ, a ukáž im svoju bolesť. Trpieť je ľudské rovnako ako dýchať." 

Hoci som za svoj život neprečítal ani zďaleka toľko publikácií, čo iní knižní blogeri, dovolím si povedať, že Harry Potter je výnimočnou sériou. Často sa stretávame s tým, že sú série umelo naťahované iba kvôli zisku zo značky. To ale, a za tým si stojím, nie je prípad tohto príbehu. Patrím medzi fanúšikov, ktorých Harry jednoducho nikdy neprejde. A nech vyjde hocikoľko ďalších edícií, vždy sa ku nim budem chcieť dostať medzi prvými a ticho snívať o ich mieste na poličke. Ak toto nie je znak výnimočného diela, tak si netrúfnem tipovať, čo ním je. 

"Tí, ktorých milujeme, nás v skutočnosti nikdy neopustia. Sú veci, ktorých sa smrť nemôže dotknúť. Obraz... spomienka... a láska." 

Recenzoval: Dominik Petriska

Vďaka nemu sme prežili množstvo dobrodružstiev a naučili sme sa aká mocná je sila priateľstva. Harry nám dal nádej. Celé detsvo sme mali možnosť túžiť po vysnívanom liste v ktorom by sa písalo, že nastúpime na Rokfort! Rokfort. To úžasné, magické miesto s nekonečnými zákutiami a ryšavými dvojičkami, ktoré tam zaručene robia neplechu. Ihneď sa mi v hlave rodí predstava vianočného Rokfortu. Vôňa jedla, ihličia, kúzelné zdobenie a nekonečné partie rachotiacej sedmy. Ďatelinové pivo u Troch metiel a vymetanie Medových labiek. Večerné sedenia pri teplom kozube klubovne a posedenia u Hagrida. Toto všetko pre mňa predstavuje domov. Knižný domov v ktorom som vyrástla a na ktorý nebudem nikdy stará. Harry, Hermiona a Ron sa stali mojimi priateľmi, ktorý pre mňa už dávno pradávno prestali predstavovať iba knižné postavy. Sú to osoby s ktorými som prežila každé jedno dobrodružstvo a s ktorými sa vždy rada stretnem znova a znova. Je jedno koľko krát som tento príbeh videla, či čítala. Kúzlo pre mňa nestratí nikdy. Niekedy si želám, aby som mohla Harryho čítať odznova úplne prvýkrát a ešte len prežiť všetky momenty prekvapenia. Potom si však uvedomím, že nezáleží na tom, či je to po prvý raz, druhý alebo desiaty. Zakaždým si tu niečo nájdem. Harry nie je iba príbeh. Je to svet, život, realita... Bez neho by bol môj život opustenejší a oveľa prázdnejší. Príbeh chlapca, ktorý prežil tvorí celé moje detstvo a nemenila by som na tom naozaj nič. Dodnes si viem živo vybaviť krásne spomienky, keď som nedočkavo čakala ako mi bude mamina čítať tento dodnes slávny príbeh.

Ospravedlňujem sa ak bol môj predslov veľmi dlhý, no toto všetko sú pocity, ktoré voči Harrymu nemôžem poprieť. Jediné čo dokážem je naplno ich prežiť.

Podľa mojich slov ste si mohli urobiť už akú takú mienku o tom, ako som sa tešila na pokračovanie tejto série. Bola som nadšená! Živo si pamätám, ako som sledovala celý deň na Snapchate a Instagrame polnočný predaj prvých výtlačkov a oslavu narodenín samotnej autorky. Nevedela som sa dočkať kedy budem mať príležitosť prečítať si Prekliate dieťa v Slovenčine. Napokon to však ubehlo rýchlejšie, než som si dokázala predstaviť. Ani som sa nenazdala a už som držala výtlačok v ruke. Človek sa naň naozaj nevie vynadívať, pretože v prvom rade už len to, že je to Harry... Ale oči som z neho nedokázala spustiť aj vďaka prekrásnej obálke. Je úžasná! 

Mnohí boli z ôsmeho dielu nadšení, tak ako aj ja, no časom sa začali objavovať i negatívne názory. Do ktorej skupiny som sa zaradila ja?

Príbeh je písaný z pohľadu Harryho najmladšieho syna Albusa. Albus je obyčajný chlapec, ktorý sa teší na nástup do Rokfortskej čarodejníckej školy. Jeho radosť v mnohých bodoch veľmi rýchlo opadne. Totižto Albus chtiac, nechtiac žije v tieni svojho otca. Každý Albusa porovnáva a veľmi najavo ukazuje sklamanie z akéjkoľvek črty, ktorá sa nepodobá Harrymu (a že ich je dosť...). Postupne sa Albus naučí žiť s myšlienkou, že je neschopný a že aj Harry musí určite ľutovať, že má takého nepodareného syna. Otvoriť sa dokáže iba jeho jedinému priateľovi Scorpiusovi. S ním sa vie tešiť, radovať a cítiť aspoň kúsok šťastia.

Ono ja osobne som si Albusa obľúbila. Inak to ani nešlo, keďže je to potomok Harryho všakže? Avšak pri mnohých veciach ma akoby mrzel jeho názor, respektívne pohľad na svet. Napríklad taký Scorpius. Je to syn Malfoya. Život nemá jednoduchý a zasiahne ho jedna veľmi hlboká rana. Avšak od Scorpiusa by ste ťažko počuli nejaké sťažnosti. Je zábavný, milý a má v sebe ukrytú silu. Nemal by to byť však on, ktorý sa sťažuje? Áno Albus to nemá vždy jednoduché, ale za niektoré problémy si mohol sám, najmä svojou tvrdohlavosťou.

Bála som sa formy akou je príbeh písaný. Scénar mi (povedzme si úprimne) nebol veľmi pochuti a nevedela som čo od toho čakať. Doteraz nie som celkom zmierená s tým, že keď po toľkých rokoch vyšlo pokračovanie, nie je spravené normálnou knižnou formou. Ale tak na moje prekvapenie som si  zvykla, až neuveriteľne rýchlo. Čítalo sa mi to výborne, to po prvé. A po druhé sa to čítalo neskutočne rýchlo. Viem, že často používam frázu "Stránky akoby sa otáčali samé", no v tomto prípade to tak naozaj bolo. Plynulo to príjemne a užívala som si to. Na tomto diele sa dajú nájsť veci, ktoré by sa dali vypichnúť. Nepochopila som čo viedlo tvorcov k rozhodnutiu o zápletke... Rada by som vám povedala viac, ale musím sa vyhnúť spoileru pre vaše dobro :D. Pochopila by som každú jednu možnosť, až na tú jedinú. Zaskočená som bola aj z rýchleho preskakovania časového úseku. V jednej chvíli ste v prvom ročníku na Rokforte, v druhej chvíli ste u Potterovcov doma, trocha na misterstve aby sa nepovedalo, tretí ročník, prázdniny pred druhým ročníkom a tak ďalej... Nepovažujem to však za mínus, pretože pokiaľ si na to zvyknete ako to bolo v mojom prípade, začne sa vám to zvláštnym spôsobom páčiť.

Je celkom prirodzené, že Harry Potter a prekliate dieťa už nie je tým pravým orechovým. Má aj svoje hluché, nedomyslené miesta pri ktorých vám je jasné, že hrdinom série by sa to nikdy nestalo. Ide najmä o jednu situáciu s Hermionou, ktorú vám nemôžem prezradiť. Verím však, že ak ste to čítali, tak vám dojde na čo narážam... Jednoducho pri Hermioninej inteligencii by niečo také nebolo možné. Táto kniha už neobsahuje to pravé, jedinečné kúzlo. No nostalgická hodnota vám to vynahradí. Vnímam to ako niečo celkom iné. No páčilo sa mi to. Veľmi! Aj keď na zápletku v jedom smere frlflem, tak som si jej rozuzlovanie užívala. V deji nastávali zvraty, ktoré ma často poriadne potrápili. Totižto nemala som ani len tušenie ako to hrdinovia vyriešia. Niektoré situácie ma veľmi príjemne prekvapili a potešili ma istou nostalgickou hodnotou. Inak je celkom náročné rozprávať o tejto knihe a popritom sa vyvarovať spoilerom. Deje sa v nej toľko vecí, že to chce priam železné odhodlanie. 

Takže zhrnula by som to tak, že chybičky krásy sa tu nájdu. Harrymu sa to isto iste nevyrovná, no je to skvelé a zároveň je to povinná jazda pre každého fanúšika. Ak by to bolo na mne, knihu vám odporúčam :)! Minimálne si pri nej príjemne oddýchnete a vypnete. Ja som sa úprimne potešila pohlteniu do kúzelného sveta, ktorý tak veľmi milujem. Rada som spoznala nové postavy. Skvelou súčasťou tejto knihy je práve Scorpius! Celá táto kniha je hrozne milá a má zaujímavé zvraty. Vidieť svojich milovaných hrdinov v bežnom živote a v tom akí šťastní spolu sú... To stojí za všetky drobné :).

Recenzovala: Kristína Dražovská

http://krystyblog.blogspot.sk/2016/11/spat-do-detstva-harry-potter-prekliate.html