Uvariť si počas spánku jedlo? Žiadny problém. Šoférovať? Aj 30 kilometrov. A, čo tak si ísť zaplávať do rieky? Jasné, veď otužovanie je super. Tieto "námesačné príhody" vyznievajú síce úsmevne, ale čo poviete na takú vraždu svorky? Alebo rovno vlastného dieťaťa? Či manželky? Áno, toto sa naozaj stalo.
O poruchách spánku mám síce čo to načítané, ale zaoberať sa kriminálnou činnosťou počas somnambulismu ma nikdy nenapadlo. Až kým som nečítala Fitzekovho Námesačného.
Autorka každý jeden prípad dopodrobna rozoberá, nezabúda na predstavenie "aktérov" a ich "rodinnej anamnézy". Ak sa v texte vyskytujú nejaké odborné či medicínske pojmy vzápätí ich vysvetlí. Osobne to považujem za super riešenie, tí čo nie sú v problematike ako doma, nemusia googliť a neodradí ich to od čítania.
Náš mozog je vskutku fascinujúce zariadenie. Ocitnúť sa na pomedzi sna a reality nie je až také výnimočné, ako si myslíte. V tomto okamihu nespoznávate svojich najbližších a udiať sa môže naozaj čokoľvek. Na druhú stranu treba poznamenať, že v súdnictve je obhajoba zločinov vykonaných počas spánku veľmi ošemetná a náročná. Aj v tejto knihe sa dozviete, že zločinci a ich advokáti sa nie raz "šikovne" odvolávajú na poruchy spánku a následnú nevinu páchateľa.
Pre mňa to bolo skvelé čítanie. Knižku som si dávkovala postupne napriek tomu, že je maličká. Čítanie jednotlivých prípadov som si užila o to viac a nemám v hlave true crime "guláš".