Kniha je trpkým zmierením sa (autorky) s mýtom o Švédsku tridsiatych rokov ako o krajine rovnosti, solidarity a pokroku, pre ktorú však niekoľko stoviek "rasovo cudzích"... Čítať viac
Kniha je trpkým zmierením sa (autorky) s mýtom o Švédsku tridsiatych rokov ako o krajine rovnosti, solidarity a pokroku, pre ktorú však niekoľko stoviek "rasovo cudzích" utečencov predstavuje ohrozenie spoločenského blahobytu. Švédsky antisemitizmus... Čítať viac
Tento produkt síce máme aktuálne na sklade, máme však už iba posledné kusy a ďalšie už nemá ani distribútor, preto je možné, že bude onedlho úplne vypredaný. Ak ho chcete mať, ponáhľajte sa!
Tento produkt síce máme aktuálne na sklade, máme však už iba posledné kusy a ďalšie už nemá ani distribútor, preto je možné, že bude onedlho úplne vypredaný. Ak ho chcete mať, ponáhľajte sa!
16,10 €
Čítané knihy nám môžete poslať aj vy!
Pošlite nám svoje prečítané knihy a získajte poukážku na nákup.
Kniha je trpkým zmierením sa (autorky) s mýtom o Švédsku tridsiatych rokov ako o krajine rovnosti, solidarity a pokroku, pre ktorú však niekoľko stoviek "rasovo cudzích" utečencov predstavuje ohrozenie spoločenského blahobytu. Švédsky antisemitizmus tridsiatych rokov nie je žiadnym tajomstvom, ale až kniha Elisabeth Asbrink ukázala, akými samozrejmými, všeobecne necitlivými a krutými činmi sa prejavoval.
Poukazuje taktiež na to, do akej miery sa švédskej, ale nielen švédskej spoločnosti podarilo vytlačiť z povedomia zodpovednosť za holokaust. A vo Viedenskom lese stále stoja stromy je tiež knihou o súčasnosti, keďže "poukazovanie na hanebnú minulosť prebúdza citlivosť na drámu, ktorá sa odohráva pred našimi očami - drámu utečencov v súčasnom svete". Rasizmus neumrel, len zmenil jazyk. Pojem "horšej rasy" nahradila "cudzia kultúra".
Máte o knihe viac informácií ako je na tejto stránke alebo ste našli chybu? Budeme vám veľmi vďační, ak nám pomôžete s doplnením informácií na našich stránkach.
Kniha o židovskom chlapcovi Ottovi, ktorého rodičia pošlú z Viedne do Švédska, aby ho zachránili. Kniha o nacistickej minulosti Ingvara Kamprada, zakladateľa IKEA. Kniha o tom, ako sa dvaja odlišní chlapci skamarátia. A podľa autorky je to aj kniha o láske, o živote a o tom, aké je to byť oddelený od toho, koho milujete. Dôležité svedectvo doby, no zároveň aj kniha o súčasnosti. Silné čítanie.
— Rasizmus neumrel, len zmenil jazyk. Pojem „horšej rasy“ nahradila „cudzia kultúra“.
Kniha dostala mnoho nadšených hodnotení, no našla som aj skeptickejšie podobné môjmu. Aj ku knihám o antisemitizme predsa musíme vedieť byť kritickí. Nedá sa dať automaticky 5 hviezd každej knihe len preto, že rozpráva dojímavý príbeh. Ten tu nesporne je: kniha je postavená na listoch, ktoré rodičia posielajú svojmu mladému synovi do cudziny, a ako mu stále pripomínajú, je tam len preto, aby si zachránil život: vo Viedni, no aj v celej Európe sa už začal na Židov pohon. Z listov cítiť úprimnú lásku a starostlivosť, no ich obsah sa tak opakuje, až začnú pôsobiť uspávajúco. Pozorný čitateľ si samozrejme uvedomuje tú strašnú pravdu: kým môžu rodičia listy písať a dostávať, sú nažive (hoci postupne prídu o domov, osobné veci aj slobodu), a oni sami to veľmi dobre vedia.
Ak sa však tešíte na to, ako sa Otto poznal s Ingvarom Kampradom, neskorším zakladateľom Ikey, je to len povrchne opísané ku koncu knihy. Bolo cítiť, že autorka k tomu nemala veľa zdrojov a snažila sa pracovať s tým, čo mala. Aj ten zvláštny rozhovor so starým Kampradom patril k tomu najzaujímavejšiemu v knihe, ale prakticky nič z neho nevyplynulo.
Zvyšok lemovali už iba reportážne eseje o tom, ako sa vyvíjala situácia vo Švédsku v súvislosti so Židmi.
Neviem sa teda ubrániť dojmu, že celá kniha je taký mačkopes a kombinuje veci, ktoré by veľmi dobre fungovali aj samostatne, ak by sa im venovalo viac priestoru (azda s výnimkou tých listov). Zdalo sa mi to zbytočne nasilu pospájané a napísané zámerne tak sugestívne, aby vyvolávalo dojímavo-súcitný efekt, ale na mňa to miestami pôsobilo až pateticky.
Ak by som chcela byť cynik, poviem, že to množstvo listov ma nudilo a zvyšok bol too much politiky.
Aby som ponúkla aj alternatívu, omnoho viac sa mi páčila iná absyntovka s podobnou témou – Čo to má spoločné so mnou? od Sachu Batthyanyho.
Mám rád knihy, ktoré majú poetický názov. Vopred vám len matne naznačí, čo čakať. Veľkú časť knihy tvorí záznam listov, ktoré posielal Otto svojim rodičom zo Švédska do Rakúska. Práve tam svoje dieťa rodičia poslali, aby bolo v bezpečí pred pohromami nacizmu, zatiaľ čo oni zostávali doma. Napriek tomu, že ide o celkom faktografické dielo, je úžasné. Najmä tým, že podáva jasný obraz. Je to ďalší náhľad na toto obdobie. Naviac svojimi prvkami tak blízky dnešnej dobe...
Úžasná kniha,ktorú som nemohla pustiť z ruky,kým som ju neprečítala.Neviem si predstaviť,aké to muselo byť ťažké poslať dieťa preč od seba,aj keď za cenu jeho záchrany.
O Holokauste sa popísalo veľa románov,ale takýto pohľad chýbal.Knihu vrelo odporúčam.
Uff tak tato kniha mi zas ukazala ako malo toho stale o obdobi 2 sv. Vojne viem napriek tomu ako sa o toto obdobie zaujimam uz dlhsie roky. Doteraz som netusila o tom ako sa svedsko zachovalo a ako sa aj ono svojim prevladajucim antisemitizmom a strachom podielalo na tom kolko ludi sa nepodarilo zachranit.
Na osude chlapca Otta autorka vynikajuco spracovala cely problem ktory citatela vtiahne do atmosfery casov minulych a malokoho asi necha chladneho. Tuto knihu nesmiete v kniznici/knihkupectve obist, dajte jej sancu!
Človek sa dozvie veľa hrôzostrašných faktov z vojny, ktoré sa priamo týkajú konkrétnych osôb a teda sú o to strašnejšie. Odporúčam každému, kto si myslí, že imigrácia je zlo a antisemitizmus existoval iba v krajinách podriadených Nemecku.
Skutočný a silný príbeh plný beznádeje a túžby po nádeji. Pred začatím druhej svetovej vojny pošlú rodičia trinásťročného Otta z Viedne do Švédska, aby zachránili aspoň jeho pred prenasledovaním Židov. Ťažké dni plné smútku a túžby po domove sa nesú doslova Ottovými sekundami v cudzej krajine. Jediným spojením so starým svetom a rodičmi je korešpondencia, v ktorej sa rodičia pokúšajú svojho syna podporovať a povzbudzovať, ale muselo to byť pre nich strašné, keď tušili, že sa už zrejme nikdy neuvidia. Dlhé vojnové roky poznačia Otta, je zmietaný hnevom na systém i rodičov, ktorých na druhej strane miluje. Ale aspoň prežil.
Autorka v knihe približuje aj príbeh Ingvara Kamprada, zakladateľa firmy IKEA, ktorý vyrastal v prostredí sympatizujúcom s Hitlerom a jeho samotného to formovalo. Napriek všetkému sa medzi ním a Ottom dokáže vyvinúť priateľstvo.
Na túto tému som už prečítala viacero kníh, ale koľko je vlastne dosť? Hľadanie nádeje a istoty sprevádzajú všetky tieto knihy. Túžba stretnúť sa Otta s jeho rodičmi a naopak je veľká, ale jedinou istotou je to, že sa všetci stretneme na onom svete. Páčil sa mi autorkin štýl písania, vtiahol ma do deja, ktorý vo mne vzbudil viacero pocitov. Aj ja som mala ten hrozný súživý pocit, ktorý museli pociťovať Otto s rodičmi. I keď sa uchovali len listy od nich, dá sa na základe nich veľa vytušiť a vyčítať pomedzi riadky. Popri korešpondencii je v knihe aj zopár fotografií.
Akurát čo by som vytkla, je preklad, nakoľko sa v knihe vyskytuje viacero českých slov. Ešte by ma zaujímalo, prečo niekedy autorka využila u niektorých postáv ich mená a inokedy iniciály. Podľa mňa to mala zjednotiť, pôsobilo to trošku rušivo.
Celkovo sa ma táto kniha dotkla, mne sa aj napriek ťažkej téme páčilo jej ľahké a čtivé spracovanie. Odporúčam ju prečítať čo najviac čitateľom.
Magdaléna Čarnogurská
Neoverený nákup
24.6.2021
A vo Viedenskom lese stále stoja stromy
Úžasný a smutný príbeh chlapca, jeho vzťah s rodičmi na diaľku, láska rodičov k dieťaťu, a vzťah s nežidovským kamarátom. Určite si ju treba prečítať.Skôr pochopíme útrapy ľudí z 2.sv.vojny
Nápad skvelý a pútavá obálka knihy, po ktorej siahne takmer každý koho zaujíma história. Avšak ako už bolo spomínané v iných príspevkoch, kniha je len slabým odvarom toho čo čakáte. Život I.Kamprada je tu spomenutý len minimálne. A čo sa týka hlavnej postavy, tak nebyť listov, nie je možné ju ani vykresliť. Samozrejme situácia a historické udalosti, ktoré sú tam okrajovo spomínané sú len plus.
Táto kniha je v podstate v holokaustovej tematike príbehový trhák. Avšak príbeh nie je obalený do úplne beletristickej podoby (hoci je úplne uchopiteľný a zrozumiteľný), takže ostal v kategórii reportážnej literatúry pre absynťákov a menšie davy (veď predsa netreba ostať len pri Mengeleho dievčati a pod..).
Kniha o vytesnenom nacizme Švédska so sebou nesie smutno pútavý pravdivý príbeh sprevádzaný listami po odlúčení malého chlapca od rodiny, vo vidine jeho záchrany pred holocaustom.
Príbehy ako tento je potrebné neustále pripomínať aj dnes a dookola, keďže neprešlo ani 100 rokov od tejto neľudskosti obludných rozmerov, a ľudia stále majú sklony k extrémistickosti (fuj).
Michaela Dojčinovičová
Overený zákazník
21.1.2020
nezabudnuteľná
Tento príspevok prezrádza dôležité momenty deja, preto je skrytý, aby sme Vám nepokazili pôžitok z čítania.
Ja som bola naopak príjemne prekvapená, že kniha nebola predovšetkým o zle (sympatie I.K. a iných k nacizmu), ale o obrovskej odvahe, ľudskej sile a rodičovskej láske. Samozrejme, veľmi ťažko sa čítali pasáže o odmietaní pomoci prenasledovaným, no tak ako v tejto knihe, aj v živote by sme mali venovať viac pozornosti odvahe a láske.
Elisabeth Åsbrink (*1965) je švédska spisovateľka a novinárka. V súčasnosti pracuje v televízii SVT ako redaktorka a producentka. Spolupracuje taktiež na výrobe jedného z najpopulárnejších rozhlasových programov vo Švédsku Sommar in P1 (Leto na stanici P1). Býva v Štokholme.
Jej druhá kniha A vo Viedenskom lese stále stoja stromy(Absynt 2015) získala nielen Augustovu cenu, ale aj prestížne ocenenie pre reportážnu literatúru, Cenu Ryszarda Kapuścińskeho, a cenu Švédsko-dánskeho kultúrneho fondu.
Jej najnovšia kniha 1947 (Absynt 2018) je ambicióznym historicko-reportážnym projektom, v ktorom Elisabeth Åsbrink rekonštruuje jediný povojnový rok – 1947 – rok, ktorý formoval aj našu prítomnosť.
V Absynte vydávame knihy pre 21. storočie. Snažíme sa zvedavých a odvážnych ľudí sprevádzať chaosom dnešnej rýchlej doby a prinášame im príbehy a reportáže, o ktorých je potrebné hovoriť nahlas. Dôležité témy podávame pútavo a zrozumiteľne a potrpíme si na kvalitný dizajn.
Našou vlajkovou loďou je edícia Prekliati reportéri. Prináša drsné svedectvá o svete, v ktorom sa spoločne učíme žiť. Reportérsku edíciu s farebnou páskou vydávame v slovenskom a českom jazyku, pričom každá krajina má vlastný edičný plán. Knihy z tejto edície majú nezameniteľný dizajn, za ktorým stojí grafická dizajnérka Pavlína Morháčová.
Neskôr sa náš edičný plán rozšíril o edíciu 100%. Prvým knihám z tejto edície dominoval linoryt Tomáša Klepocha, dnes už na obálke nájdete farebnú fotografiu. Medzi stopercentkami nájdete silné príbehy na hrane reality a fikcie, ktoré vás pritiahnu nielen sviežim jazykom, ale aj aktuálnymi témami.
V roku 2018 sme začali vydávať eseje pod kultovou značkou Kalligram. Vznikla z toho edícia Skica, ktorú však už pomaly uzatvárame. Eseje však majú u nás stále miesto. Príbehy, o ktorých si myslíme, že by vám nemali ujsť, no nezmestia sa do edičných škatuliek, vydávame mimo nich a nájdete tam aj populárne eseje. Navyše, postupne začíname vydávať grafické romány, pracujeme na knihách so slovenskými autorkami a autormi a v našom projekte Mladý Absynt nezabúdame ani na mladších čitateľov a čitateľky. Obľúbené knihy, ktoré nájdete pod označením Dejiny, sa na prvý pohľad tvária viac odborne, no sú napísané tak, aby ste sa od nich nedokázali odtrhnúť.
Máte chuť pozrieť si všetky svoje recenzie na jednom mieste a podeliť sa o ne aj s ostatnými používateľmi? Aktivujte si čítateľský profil, kde môžete okrem iného zbierať knihomoľské odznaky, či zvyšovať si svoju knihomoľskú úroveň.
Rozdiel medzi školou a životom je, že v škole sa najprv naučíte lekciu a potom dostanete test. No život vám najprv dá test a z neho si odnesiete lekciu.