Po Anatómii lži a troch dieloch Pomocníčky je mojou piatou prečítanou knihou od autorky práve tento skvost. A musím povedať, pre mňa bola zatiaľ asi najlepšia. V príbehu sa striedajú hneď od začiatku pohľady dvoch postáv. Preto nemusíme čakať polku knihy, kým príde ten zlom a začne rozprávať aj druhá osoba. V tejto to máme hneď. A príbeh ma vrstvy! Milujem ako som postupne odhaľovala to klamstvo a odkrývala, čo sa skutočne stalo. Záverečné odhalenia boli šokujúce a nečakané, ale uveriteľné. A to na príbehu tiež oceňujem, že postava Eve, Addie či Nata nám nemusia povedať celú pravdu a dej prechádza cez ich skreslené videnie. A tu prichádza aj naša čitateľská chvíľka, keď si môžeme pomocou vlastnej fantázie dotvoriť celý príbeh. A pri záverečných odhaleniach ho musíme celý prekopať lebo zistíme, že autorka to vymyslela tak, ako by sme vôbec netipovali ani po fľaši vína. Toto na tej knihe milujem. Užila som si aj Addinu naivitu a pripomenula si ten pocit, keď ste boli prvýkrát zamilovaný na strednej škole a spravili by ste pre toho človeka čokoľvek. A Natea som si predstavovala ako Natea z Euphorie, lebo keby tak vyzeral, podľahnem aj ja :D Kniha dostala aj peknú obálku, takže som rada, že bude v mojej knižnici. Odporúčam a teším sa na ďalšiu od autorky.

Pôvodne som očakávala viac. Hoci príbeh mal svoje zaujímavé momenty a niektoré zvraty ma prekvapili, celkovo ma sklamali nedôveryhodné a absurdné situácie, ktoré pôsobili umelo. Mala som dojem, že autorka sa namiesto prirodzenej zápletky snažila na silu vytvoriť napätie. Toto ma odviedlo od autenticity príbehu, ktorý sa mi zdal viac vymyslený ako realistický. Záverečná myšlienka je tiež sklamanie, keďže som očakávala hlbšie ponaučenie, no práve naopak, nevyplývalo z nej nič zmysluplné.