Bizarný prípad sa dostáva do rúk vyšetrovateľa Martina Servaza, ktorého onedlho prekvapí ešte čudnejšia informácia. Na mŕtvole koňa sa našla DNA jedného z pacientov, ktorý je zavretý v prísne stráženom liečebnom inštitúte. Dostal sa azda niektorý z duševne chorých zločincov na slobodu? Keď sa začnú objavovať aj ľudské obete a spojitosť so psychiatrickou liečebňou už nebude len zdanlivou náhodou, Martin Servaz sa spolu s mladou psychologičkou púšťajú do pátrania, ktoré môže mať všakovaké dôsledky…

Aj keď som si tak trochu zvykli na to, že kriminálky zväčša nie sú tenučké knihy, ktoré čitateľ zhltne počas jedného krátkeho večera, predsa len môže mať čitateľ pred touto hrubočiznou knihou trochu rešpekt. Spočiatku sme i my očakávali široko rozvetvenú dejovú líniu s množstvom odbočení, siahodlhé opisy a možno aj hluché miesta, ktoré by preskúšali našu pozornosť a trochu i trpezlivosť.

Avšak na počudovanie podobných pasáží v knihe veľa nie je. Dej príbehu dokáže upútať hneď na začiatku. Ako je jasné z anotácie, prvý zločin je tak trochu bizarný a je len spúšťačom ďalších obrazov, ktoré naháňajú strach. Samotný začiatok aj napriek jeho potenciálu osloviť publikum ale spätne vnímame ako slabšiu pasáž, i keď sama osebe vôbec nebola nudná, zle napísaná ani zbytočne rozťahaná. Neskôr však prišli ďalšie silné momenty, ktoré úvodné kapitoly takmer celkom zatienili. Výborný štart tak bol predpoveďou ešte výbornejšieho jadra.

Priebeh deja je plynulý a niekoľko línií sa postupne rozpletá tak, aby sa publikum dopracovalo k rozuzleniu celého prípadu. Myslíme si, že nie je ťažké postrehnúť všetky dôležité detaily, rovnako nie je potrebné obrovské sústredenie na to, aby čitateľovi niečo podstatné neuniklo. Každá kapitola predstavuje svojím spôsobom istý progres, preto nikoho neprinúti zvažovať, či by nebolo tento príbeh lepšie „zabaliť“ a odložiť ho stranou. Ide o pútavé a zručne napísané dielo, ktoré dokáže osloviť a pripútať si každého, kto má k tomuto žánru blízko.

Mráz navyše disponuje aj unikátnou atmosférou. Z knihy vyžaruje zvláštna neistota a napätie, ktoré miestami pôsobí strašidelne. Zimomriavky má na svedomí prostredie psychiatrickej liečebne, pri ktorej publikum nevie, čo od nej môže očakávať, no rovnako aj obrazy hôr – zasnežené okolie elektrárne posobiace nehostinne a drsne. Napriek všetkému však nie je možné knihu prirovnať k severskej krimi, i keď v istých líniách sa na detektívky od Severanov môže podobať. V Mráze je veľmi výrazná autorova národnosť, preto sa titul miestami nesie vo francúzskom nádychu.