Jack Shakespearow
Recenzia na knihu - Babička pozdravuje a ospravedlňuje sa, Fredrik Backman
Knižná recenzia: Babička pozdravuje a ospravedlňuje sa
Autor: Fredrik Backman
Recenzent: Lenka Šimonová
Celkové hodnotenie:
Dodatočné informácie:
Knihu nájdete v eshope:
Keď má príbeh vyššiu cenu než čokoľvek iné
Plávať s prúdom, nevytŕčať z davu, nešokovať svojimi názormi… Aj to sa dnes vo svete nosí. Ako sa cítia ľudia, ktorí sú iní? Odkiaľ berú odvahu vykročiť vpravo, i keď dav pokračuje stále rovno?
Obsah
Elsa má babičku, babička má Elsu. Obe sú tak trochu iné, teda viac ako trochu. Sedemročná Elsa je na svoj vek poriadne vyspelá, všetkému rozumie a ak sa náhodou nájde niečo, v čom má medzery, doplní si poznatky na internete. Jej babička, bývalá chirurgička, dnes jazdí bez vodičského preukazu a vôbec sa nebojí vyvolať okolo seba menšiu katastrofu. Ich vzťah im môže závidieť každý navôkol, možno i preto, že je utužovaný výletmi do sveta fantázie, krajiny Miamas. Nič však netrvá večne, babičku z tohto sveta vyženie vážne ochorenie a Elsa tak prichádza o skvelú parťáčku. Myslíte si, že sa tým všetko končí? Práve naopak… Mnoho vecí sa len začína. Babička Else zanechala niekoľko listov, ktoré má jej vnučka odovzdať susedom. Postupom času sa však Elsa o babičke dozvedá zvláštne skutočnosti, a preto dúfa, že posledný ospravedlňujúci list bude venovaný jej. Predtým má ale množstvo práce s roznášaním odkazov pre iných.
Ani jedna z nich nezačula Monštrum. Nevideli, ako zdvihol obálku. Odrazu si však Elsa v bezpečí maminho objatia uvedomila, prečo obrove slová zneli tak čudne a nepochopiteľne. Monštrum ich totiž vyriekol v babičkinej a jej tajnej reči. Človek môže ľúbiť svoju babičku dlhé roky, hoci o nej v skutočnosti nevie nič.Fredrik Backman
Fredrick Backman prekvapil čitateľskú verejnosť spoločenským románom Muž menom Ove. Zatiaľ čo v tomto príbehu dominoval smútok a humor bol skrytý pod nánosmi clivých situácií, tu je to presne naopak. Absurdnosť niektorých skutočností síce spočiatku pôsobí humorne, no pod jej ťarchou možno veľmi rýchlo nájsť smútok a nostalgiu.
V centre pozornosti je postava Elsy, a hoci je rozprávač nezávislý, po čase možno zistiť, že je Else mierne naklonený a čitateľom sprostredkuje realitu cez jej optiku. Detský, úprimný a ničím neovplyvniteľný pohľad na svet tak publiku dáva priestor na to, aby nové súvislosti objavovalo samo, bez pomoci autora či rozprávača. Nastáva tu teda celkom zaujímavý jav – každý si príbeh vyformuje po svojom, podľa vlastných zásad a predstáv.
Slovo realita tu takisto naberá svojské kontúry. Príbeh je zasadený do sveta fantázie, ktorá nemá jasné ohraničenie a miestami preteká „cez okraje“ svojho priestoru. Umocňuje sa tak akýsi nádych rozprávky, ktorý je o niekoľko kapitol ďalej zmiernený pasážami vyznievajúcimi reálne a úplne bežne. Tieto časti sa však pravidelne striedajú a ešte pravidelnejšie nachádzajú spoločný prienik.
Fredrik Backman autor
Pekných myšlienok je v texte viac ako dosť. Možno ich nájsť už v úvode, kedy čitateľ pozná iba Elsu a jej blízke okolie. Strata blízkeho človeka, snaha zamaskovať vážne veci smiešnymi príhodami, inakosť v kolektíve, šikana… Postupne Elsa spoznáva adresátov babičkiných listov a každý z nich disponuje vlastným príbehom, nad ktorým sa možno zamyslieť. Smútok sa odráža v každom mikropríbehu, no autor ho, našťastie, vyvažuje nevtieravým humorom. Každá emócia, ktorú v texte čitateľ postrehne, pôsobí dojmom nefalšovanosti. Autor sa neznižuje ku klišé prvkom a dokáže publikum rozcítiť aj bez toho, aby vyvíjal zbytočný nátlak.
Nakoniec totiž babička povedala aj toto:
,Marcel, neželám si, aby sa Elsa dozvedela, že umieram, lebo sedemročné decká si zaslúžia superhrdinu. So superschopnosťou nikdy neochorieť na rakovinu.
Fredrik Backman
Záver
Babička pozdravuje a ospravedlňuje sa je kniha, ktorú každý pochopí po svojom. Prípadne si v nej všimne detaily, ktoré sú mu blízke a práve tie ovplyvnia jeho celkové vnímanie príbehu. Je to láskavý, trpko-vtipný príbeh o životných chybách, dôležitých rozhodnutiach, omyloch, ktoré možno napraviť, a snahe skrášliť niekomu svet. Byť iný vôbec nie je zlé. Je to záruka, že na vás nik nezabudne.
