Jack Shakespearow
Recenzia na knihu - Muž, ktorý sadil stromy, Jean Giono
Knižná recenzia: Muž, ktorý sadil stromy
Autor: Jean Giono
Recenzent: Miška Hossová
Celkové hodnotenie:
Dodatočné informácie:
Knihu nájdete v eshope:
Najkrajšie výsledky prináša práca, pri ktorej neočakávame žiadnu odmenu.
Nezištnosť, láska, dôvera, úprimnosť, obetavosť a čistota. O čom je reč? O príbehu, v ktorom tieto vlastnosti či pocity hrajú hlavnú úlohu. Ak nečakáte zisky ani benefity, netlačíte na pílu a nechcete za každú cenu žať úspechy, výsledky vašej snahy vás prekvapia. Neveríte?
Obsah
Čitateľov o tom presvedčí táto útlučká knižka. Pri pohľade na ňu sa jej človek bojí dotknúť, aby jej neublížil, no keď ju vezme do rúk, pocíti v duši zvláštne chvenie. Pretože zistí, že žiadne vyvinuté úsilie nie je zbytočné. Všetka energia, ktorá je do niečoho vložená, skôr či neskôr vyjde na povrch.
Príbeh je kratučký, jednoduchý, no o to viac očarujúci. Čitateľov ním sprevádza rozprávač, ktorému autor nenadelil meno, no v konečnom dôsledku tento poznatok nikomu nechýba. Aj napriek tomu je možné získať pocit, že postavy dôverne poznáte a sú vám bližšie než stovky postáv, s ktorými ste sa pri čítaní v minulosti stretli. Rozprávač svoje publikum zavedie na územie, ktoré sa môže nazvať pustitanou. V nehostinnom prostredí, ktoré ľuďom nedáva práve najlepšie podmienky na život, žije pastier Elzeárd Buffier. V samote a v ústraní si dokáže vystačiť úplne sám. Svoj život zasvätil láske k prírode a celé dni trávi tým, že vkladá do pôdy semienka, z ktorých raz budú mocné a silné stromy.
Odrazu sa mi zamarilo, že v diaľke sa mihla malá čierna silueta. Myslel som, že je to kmeň osamelého stromu. A iba tak naverímboha som vykročil k nej. Bol to pastier. Na rozpálenej zemi okolo neho ležalo zo tridsať odpočívajúcich oviec. Pastier sa mi dal napiť vody a o chvíľku ma odviedol do svojho košiara v úžľabine zvlnenej náhornej planiny.Jean Giono
Kniha čitateľov neopantá dramatickým dejom, no ak jej to dovolia, vryje sa im do duše. Jednoduchý a ľahučký príbeh, ktorý Jean Giono podal, je síce úplne triviálny, ale má svoju hĺbku. Autor ním budúcim generáciám zanecháva istý odkaz, ktorý je skrytý do niekoľkých stránok.
Aspoň na malú chvíľu treba zabudnúť na seba a urobiť dobrý skutok. Preukázať ním lásku k prírode, k ostatným ľuďom či zvieratám. Nečakať odmenu, iba ak lahodný pocit z toho, že ste urobili niečo prospešné. Byť na malú chvíľu ľuďmi, tvormi, ktorí si zaslúžia obývať túto planétu, preukázať vďačnosť za to, čo pre vás robia iní, odplatiť im to bez toho, aby vo vašom čine našli osobný prospech. Čo myslíte, aký bude výsledok? Rovnako ako osamelý pastier, aj vy môžete vybudovať niečo veľkolepé a krásne, niečo, z čoho budú mať osoh aj budúce generácie, pretože tento svet je postavený na maličkostiach.
Jean Giono autor
Sadil duby. Opýtal som sa ho, či pôda patrí jemu. Odpovedal, že nie. Vedel, komu patrí? Nevedel. Myslel si, že patrí obci alebo ľuďom, ktorým na nej nezáleží? Bolo mu jedno, kto je jej majiteľom. Záležalo mu iba na tom, aby čím starostlivejšie zasadil svojich sto žaľuďov.Jean Giono
Jean Giono svojou poviedkou inšpiruje, pobáda k prejavom ľudskosti a lahodí čitateľovej duši. Napísať jemný a citlivý príbeh tak, aby nevyznel pateticky, je nesmierne náročné. Tu sa však patetizmu či klišéovitých formuliek netreba obávať. Príbehom vás autor prevedie hladko a bez zbytočných lepkavých slovných fráz.
Záver
Muž, ktorý sadil stromy, je knižkou, do ktorej sa oplatí investovať svoj čas. Ak sa radi zamýšľate nad vetami, ktoré vám práve prebehli pred očami, tu budete mať mnoho príležitostí. Nie je na škodu sa ku knižke po istom čase vrátiť, osviežiť si pamäť, pripomenúť si zabudnuté alebo nájsť to, čo ste predtým prehliadli. Poviedke sa dostalo i animovaného spracovania, ktoré je síce rovnako mámivé, no kniha je jednoducho kniha. Tá napokon taktiež obsahuje ilustrácie, ktoré vám výsledný dojem farbisto dotvoria. A že ten dojem nebude fádny, o tom sa už musíte presvedčiť sami.
