Sprvoti sa môže zdať, že kniha bude akousi paródiou na detektívku. Komická trojica stareniek s pohľadom na svet tak veľmi príznačným pre starých ľudí totiž naozaj v príbehu pôsobí ako komický prvok. Starobu vnímajú svojsky, smrť neberú tragicky, ale ako prirodzenú súčasť života a úsmev z tváre im nevymažú ani choroby. Po niekoľkých kapitolách ale čitateľ môže spozorovať aj druhú stranu ich životov, ktorú autorka nepredostrela hneď, aby násilne tlačila na city, no pomaly ju odhaľovala v celkom banálnych situáciách. Na rad tak prídu aj emotívne momenty, v ktorých je vidieť, že samota je pre každého z nás akýmsi vnútorným strašiakom. Téma starnutia je tu spracovaná veľmi zručne a po dočítaní knihy v čitateľoch zarezonuje ako najvýraznejší prvok.

Prispievajú k tomu aj obrazy z prostredia domova dôchodcov, ktoré zachytávajú konanie personálu a zákulisné ťahy vedenia. Ako môžu mať dôchodcovia prehľad o tom, koľko platia za jednotlivé služby, keď sa vo virtuálnom svete strácajú a internet banking je pre nich veľkou neznámou? Je im dopriata advekvátna starostlivosť? Vedia, kvôli čomu užívajú nadmerné množstvo liekov? Sú v domove v bezpečí? Dalo by sa povedať, že autorka v jednom románe poukazuje na všetky hrôzostrašné praktiky, ktoré môžu staršieho človeka odkázaného na pomoc iných postretnúť.

Na druhej strane – kriminálna zápletka je veľmi jednoduchá, no už z anotácie môže byť každému jasné, že Minna Lindgrenová nechce zvrhnúť z trónu kráľovnú severskej krimi Camilu Läckbergovú. Napätie však aj napriek vedľajším situáciám neustále pretrváva, i keď uznávam, že niektorí čitatelia môžu byť mierne otrávení z niektorých scén či dlhších opisov, ktoré síce majú v príbehu svoje miesto, no s kriminálnou zápletkou žiadnym spôsobom nesúvisia, a preto ju spomaľujú.