Jack Shakespearow
Recenzia na knihu - Čo bolo potom, Jojo Moyesová
Knižná recenzia: Čo bolo potom
Autor: Jojo Moyesová
Recenzent: Sabina Walterová
Celkové hodnotenie:
Dodatočné informácie:
Knihu nájdete v eshope:
Je možné začať odznovu?
Život po smrti blízkej osoby stráca svoje čaro. Z okamihu na okamih človek prichádza o motiváciu, menia sa mu priority a viac ako v prítomnosti žije v časoch minulých utápajúc sa v spomienkach. No kedy toto pekelné obdobie skončí?
Obsah
Louise Clarková sa spamätáva z obrovskej rany, ktorá prišla potom, ako si naplno uvedomila, že svoju lásku Willa Traynora už nikdy neuvidí. Ako je známe z predošlého dielu Predtým ako som ťa poznala, Will si zvolil plánovanú smrť pred životom na vozíku. Navzdory okoliu i predsudkom. Lou je zamestnaná v letiskovej kaviarni, navštevuje poradňu pre ľudí, ktorí utrpeli fatálnu stratu, a zdá sa, že život jej preteká pomedzi prsty. Až kým sa neobjaví Willova 16ročná dcéra a nezapôsobí na tichý život Louise ako hurikán. Mladá a nespútaná Lily jej prevráti naruby celú víziu o nasledujúcich mesiacoch.Všetko som pohnojila, Will. Pritiahla som si nohy k hrudi. Pokúšala som sa predstaviť si, čo by povedal, keby ma videl, ale už som v hlave nepočula jeho hlas a z toho som bola ešte smutnejšia. Čo mám teraz robiť? Pochopila som, že nemôžem zostať v byte, ktorý som si kúpila za Willove peniaze.Jojo Moyesová
Čitateľove očakávania, s ktorými sa púšťa po predchádzajúcej skúsenosti s prvým dielom Predtým ako som ťa poznala, nemusia ostať naplnené. Dej je nesmierne pomalý, nové fakty pribúdajú takpovediac potichu a autorka venuje prílišnú pozornosť aj takým situáciám, ktoré si ju nie vždy zaslúžia. Výsledkom je minimálna gradácia deja a pocit, že sa príbeh v istých častiach zasekáva.
Jojo Moyesová autor
Máš život vo svojich rukách, Lou. A pritom sa tváriš, akoby tebou zmietali udalosti, na ktoré nemáš vplyv. Čo je to? Pocit viny? Zdá sa ti, že Willovi čosi dlhuješ? Je to niečo ako pokánie? Vzdáš sa života, lebo si nemohla zachrániť ten jeho?Jojo Moyesová
Nevyvážený pomer medzi opisnými časťami a dialógmi takisto nehrá do karát rýchlemu čítaniu. Je teda len otázkou času, kedy sa u čitateľa dostaví pocit nudy či sklamanie. Vnútorné prežívanie hlavnej hrdinky nie je vykreslené dostatočne na to, aby sa dalo hovoriť o akejsi kvalitnej psychologickej sonde. Isté pasáže síce túto skutočnosť naznačujú. No autorka ich v drvivej väčšine prípadov zmarila ďalšími nepotrebnými opismi, prípadne dej odklonila úplne iným smerom.
Jemný humor do textu vnášajú vedľajšie situácie, ktoré však v konečnom dôsledku nijakým spôsobom neovplyvňujú dejovú líniu. Ide zväčša o vtipné, no prchavé momenty na „stretnutiach pozostalých“, či skutočnosti, ktoré sa udiali v rodnom dome Louise. Tieto prvky knihu mierne odľahčujú a na malú chvíľu jej dodávajú aj iný ako depresívny či fádny výraz, no, žiaľ, nemajú dlhé trvanie a o pár strán na ne čitateľ zabudne.
Záver
Čo bolo potom síce dokáže vzbudiť čitateľský záujem, no tendencia jeho poklesu je veľmi vysoká. S pretrvávajúcou zainteresovanosťou knihou prepláva iba skutočný fanúšik Jojo Moyesovej ochotný prečkať aj zdĺhavejšie pasáže. Príbeh je možné čítať aj bez skúsenosti s predošlým dielom, nakoľko je tu niekoľko kľúčových faktov spomenutých, no prečítanie prvej časti vytvorí medzi čitateľom a knihou väčšie puto. Preto je na uvážení každého, či po Čo bolo potom siahne bez toho, aby sa oboznámil s prvou časťou. Potrebné to síce nie je, no dokáže to priniesť úžitok.
