Dcéra snehu predstavuje magický a čarovný príbeh, ktorý nesie množstvo znakov rozprávky. Je pomerne ťažké odlíšiť fantáziu od reality, rozoznať, čo je skutočné a čo na svet prišlo len preto, aby nám pripomenulo jeho čarovné odlesky. Autorka tu dokázala nakombinovať fantáziu s krutou realitou tak, aby výsledkom bolo nádherné dielo plné rozporov, ktoré však spoločne ťahajú za jeden koniec. Hrejivé teplo lásky, ktoré medzi manželmi panuje, dokáže roztopiť kusiská ľadu obkolesujúce ich skromný príbytok a pobiť sa tak s tuhým mrazom, ktorý sa zarýva pod kožu.

Nehostinné a tvrdé prostredie Aljašky je prvým výrazným elementom, ktorý čitateľom ihneď udrie do očí. I keď sa autorka zameriava na opisy, vďaka ktorým predostiera publiku nádherné obrazy dýchajúce špecifickou atmosférou, tieto pasáže nemožno považovať za akýchsi dejových škodcov, ktorí by len ubližovali jeho gradácii. Príbeh sa síce nikam neponáhľa, plynie si svojím vlastným tempom, no každá kapitola má v románe svoj význam. Zároveň prostredie, do ktorého je dej zasadený, pomáha čitateľa udržiavať pri zemi. Štipľavý vietor, nánosy snehovej prikrývky a každodenný boj o prežitie dokáže publikum stiahnuť zo snových výšin opäť na zemský povrch.