Rozprávačom príbehu je Steve Peifer, ktorý sa čitateľom prihovára pomerne špecifickým spôsobom. Vlastné zážitky občas opíše i tak, že do textu pripojí email, ktorý v tom čase odosielal svojim priateľom do Ameriky. Tieto pasáže sú relatívne časté, graficky sú od ostatného textu odlíšené kurzívou a je v nich citeľný akýsi osobný a emotívny nádych. Občas Steve podá štafetu i manželke a zopár skutočností priblíži čitateľom jej slovami pomocou zápiskov, ktoré si viedla.

Príbeh je z väčšej časti opisný a priamej reči tu čitateľ nájde len málo. Kniha sa dôsledkom toho číta trochu pomalšie a isté pasáže môžu mať na publikum jemne utlmujúci účinok. Situáciu však dokážu zachrániť úryvky, v ktorých autor približuje niektoré detaily z afrického prostredia. V porovnaní s inými knižkami, v ktorých hlavní aktéri blúdia africkými krajinami, je v tomto príbehu oveľa menej faktov a zarážajúcich informácií, no predsa len je tu možné nájsť skutočnosti, ktoré na chvíľu otrasú svetom čitateľov. Zväčša sa autor zameriava na typické problémy rozvojových krajín – hlad, nízka miera gramotnosti, kultúrne odlišnosti, epidémia vírusu HIV, nedostatočná hygiena a zdravotná starostlivosť.