Ak je pre vás úvod knihy trochu trápením a zdá sa vám, že by dej konečne mohol nabrať na obrátkach, určite vyčkajte. Už druhá dejová línia, ktorá nastupuje ešte v prvej tretine príbehu, je dôkazom toho, že dej nebude pozostávať len z prvoplánovej romantiky. Práve naopak – romantická rovina postupne upadá do úzadia a vpred sa prebíjajú odvaha, historický kontext a napätie, v ktorom ide o česť, lásku k svojej krajine a holý boj o život.

Nesmierne pútavým a veľavravným prvkom je fakt, že hlavnou postavou z vojnového obdobia je žena, ktorá neustále vykazuje svoju odvahu a zásady. Niečo podobné sa v knihách z prostredia vojny vidí len málokedy – aj keď sa žena ocitne v roli hlavnej hrdinky, nedisponuje takou zodpovednosťou ako Constance či jej priateľka Venetia. Hoci sa nenáchadzajú priamo na fronte, predsa len od ich práce a zručností závisí osud celej krajiny.

Tak ako to už v knihách, ktoré zobrazujú viacero dejových línií, býva, aj tu si čitateľ nájde svoju obľúbenú rovinu príbehu a zvyšné pasáže, ktoré sa jej netýkajú, „pretrpí“ len z povinnosti. S najväčšou pravdepodobnosťou si čitateľ viac obľúbi dejovú linku z minulosti, ktorá zachytáva život Constance počas 2. svetovej vojny. No treba povedať, že aj druhá rovina deja má niečo do seba – Emilia a jej rýchle manželstvo so Sebastianom nie je práve akoby vystrihnuté z rozprávky a pár tajomstiev čaká na publikum aj v Emilinom živote.

To, či budete dej považovať za predvídateľný, závisí vo veľkej miere od toho, koľko kníh a žánrov ste už prečítali. Ak sa považujete za „skúseného“ a ostrieľaného čitateľa, ktorý preferuje trilery a drámy, je tu veľká pravdepodobnosť, že veľké odhalenie na konci prekuknete skôr, ako vám ho podá autorka.

Po dočítaní Levanduľovej záhrady si buď poviete, že príbeh bol fajn, ale nic viac vám nedal, alebo sa do knihy úplne zamilujete. Skrýva v sebe množstvo ľudských osudov prepletených dovedna, a hoci čitateľa autorka prekvapí len málokedy, jedno jej uprieť nemožno – schopnosť preniesť na svoje publikum emócie a vyrozprávať mu príbeh tak autenticky, akoby bol sám jeho súčasťou. Množstvo situácií je tu opísaných detailne, no nie zdĺhavo, a nie je ťažké vnímať rovnaké emócie, akými disponujú aj hlavné postavy.

Lucinda Riley sa narodila v roku 1965 v Írsku a po začiatku kariéry herečky vo filme, divadle a televízii napísala svoju prvú knihu ako dvadsaťštyriročná. Jej knihy boli preložené do tridsiatich siedmich jazykov a naďalej udierajú na emocionálnu strunu všetkých kultúr po celom svete. Séria „Sedem sestier“ sa konkrétne stala globálnym fenoménom a vytvorila svoj vlastný žáner a existujú aj plány na vytvorenie televízneho seriálu. Jej knihy boli nominované na množstvo ocenení vrátane talianskej ceny Bancarella, ceny The Lovely Books v Nemecku a ceny Romantický román roka. V roku 2020 získala holandskú platinovú cenu za predaj viac ako 300 000 výtlačkov za jeden román za jeden rok – cenu, ktorú naposledy získala J. K. Rowlingová za Harryho Pottera. Hoci svoje štyri deti vychovala prevažne v Norfolku v Anglicku, v roku 2015 si splnila svoj sen o kúpe odľahlého statku vo West Corku v Írsku, ktorý vždy považovala za svoj duchovný domov, a skutočne tu bolo napísaných jej posledných päť kníh. Lucinde diagnostikovali rakovinu v roku 2017 a zomrela 11. júna 2021 v kruhu svojej rodiny.