Moja prvá iskra – Iryna Zelyk – recenzia
Moja prvá iskra predstavuje knižku, ktorú môžu čítať chlapci aj dievčatá, deti, dospievajúci i...
Knižná recenzia: Vojna nemá ženskú tvár
Autor: Svetlana Alexijevič
Recenzent: Martina Melišková
Celkové hodnotenie:
Dodatočné informácie:
Knihu nájdete v eshope:
Vojnová tematika v literatúre výrazne dominuje aj dnes. Či už ide beletriu, alebo non-fiction, zdá sa, že knihy predostierajúce vojnové hrôzy majú stále čo svetu povedať. O to viac, ak sa vymknú bežnému stereotypu a ukážu niečo, na čo tisícky iných príbehov a reportáží po celé roky zabúdalo.
Dva roky som premýšľala oveľa viac, ako som sa stretávala a zapisovala. Čítala som. O čom bude moja kniha? Nuž, ešte jedna kniha o vojne… Prečo? Boli už tisícky vojen – malé a veľké, známe a neznáme. A veľa sa o nich písalo. Ale… Písali muži a o mužoch – hneď to bolo vidieť. Všetko, čo vieme o vojne, poznáme z ‚mužského hlasu.‘ Všetci sme v zajatí ‚mužských‘ predstáv o vojne a ‚mužských‘ pocitov z vojny.Svetlana Alexijevič
Ako je zrejmé z ukážky, kniha poukazuje na fakt, že vojna preťala aj životy žien, a to nielen z dôvodu, že sa museli rozlúčiť so svojimi partnermi odchádzajúcimi na front. Len máloktorá kniha predostiera publiku skutočnosť, že aj ženské pohlavie videlo hrôzy vojny na vlastné oči, priamo v centre diania.
Svetlana Alexijevič zozbierala množstvo výpovedí žien, ktoré sa oboma nohami ocitli v strede vojnového konfliktu, či už ako vojačky, mechaničky, alebo členky zdravotníckeho personálu. Ich slová a spomienky možno označiť mnohými výrazmi – šokujúce, priame, úprimné, smutné, strašidelné a oči otvárajúce.
Hoci sú svedectvá úzko zamerané na jednu tému, a to na spomienky na priamu účasť vo vojne, ich štruktúra je obsahovo rôznorodá. Detaily zverstiev, ktoré vyvolávajú hrôzu, sú chvíľami vystriedané opismi „bežného“ života na fronte. Tieto pasáže pôsobia paradoxne – síce naoko zmierňujú drastický nádych knihy, avšak rovnako ho aj zvýrazňujú. Poukazujú na tvrdú skutočnosť transformácie ženskej duše počas vojnového obdobia. Hoci boli hodené do rozbúrených vôd a prinútené plávať, stále si v sebe zachovávali zvyšky ženskosti. Aj napriek tomu, že vojna im mnoho ženskosti nekompromisne vzala.
Celá som od krvi. Jeden starší vojak ma chcel upokojiť, objať. Počujem, ako o mne hovorí: ,Ak nezahynie, kým sa vojna skončí, aj tak už nezažije nijakej radosti, všetko má za sebou.‘ Toľko hrôzy v takom mladom veku, hovorili. Keď ma popod pazuchy viedli do bunkra, tak som sa triasla, akoby som mala epileptický záchvat. Nevládala som stáť na nohách. Triasla som sa, akoby do mňa pustili elektrinu…Svetlana Alexijevič
Z pohľadu nestranného čitateľa nejde o jednoduchý kúsok. Kniha pôsobí miestami až krutým dojmom, ktorý publiku nedovoľuje preletieť veľkým počtom strán v kratšom čase aj napriek tomu, že skutočnosti ukryté v riadkoch dokážu upútať. Jednotlivé zážitky je potrebné vstrebať a vnútorne spracovať, dôsledkom čoho sa znižuje aj rýchlosť čítania. Hoci autorka podáva čitateľom nepekné obrazy, ktoré vyvolávajú zimomriavky, strach i zdesenie, predsa len je zo stránok cítiť akúsi ľudskosť.
Aj tento postoj odlišuje knihu od iných reportážnych titulov. Reportážna literatúra je síce známa tým, že poskytuje zväčša zarážajúce a mrazivé pohľady na konkrétne témy, no mnohokrát v nej chýba cit, ktorého absenciu publikum podvedome vníma. Reportáže tak väčšinou pôsobia stroho a vecne, no Vojna nemá ženskú tvár obsiahla nielen fakty, ale prináša aj presvedčivú ľudskosť a emócie.
Aktualizované: 11. 11. 2023
Moja prvá iskra predstavuje knižku, ktorú môžu čítať chlapci aj dievčatá, deti, dospievajúci i...
Či už ste prečítali sériu Milesov klub, alebo nie, táto kniha rozhodne nebude krokom...
Šikana má mnoho podôb a stretu s ňou sa dnes často nevyhnú už ani...
Knižke nemožno uprieť jej unikátnosť. Je hravá, milá a zároveň poučná, dieťa okamžite upúta...
Pre lepší online zážitok používame „cookies“. Vďaka nim presnejšie analyzujeme návštevnosť, upravujeme reklamu a užívateľské nastavenia. Súhlasíte so spracovaním súvisiacich osobných údajov?
Viac o cookies