Obsah

V kalendári je rok 1990, vyspelé vyšetrovacie metódy ešte len čakajú na svoje schválenie, v dôsledku revolúcie sa otvorili hranice i brány väzníc. Na slobodu sa tak dostali väzni, ktorí pre spoločnosť stále znamenajú hrozbu a nebezpečenstvo. Medzi nimi je i Ondrej, neposedné chlapčisko, ktoré vyrástlo v mocného muža a občas počúvne tajomný Hlas. Ten sa v jeho hlave ozve najmä vtedy, ak zacíti pach krvi. Scenár, ktorý nasleduje potom, si iste viete predstaviť – zviera poháňané svojimi pudmi vraždí hlava-nehlava a svoje obete necháva zmasakrované a znásilnené napospas bezradným vyšetrovateľom. Prečo vždy na mieste činu po sebe zanechá ponožku – jednu alebo dve, čiernu či bielu? Ide o jeho podpis, alebo sa za tým ukrýva niečo celkom iné?

Aj tieto otázky si kladú detektívi z Oddelenia vrážd. Krauz, Burger či ich kolegovia zo zahraničia, pretože vrah sa spočiatku pohybuje za hranicami a k nám prichádza až neskôr. Príbeh je o to viac mrazivejší, ak vieme, že autor čerpal z reálnych zdrojov a knihu vytvoril na podklade prípadu Ondreja Rigu, ktorý len donedávna za svoje skutky sedel za mrežami, až kým si nevypočul ďalší nekompromisný rozsudok v podobe smrti.

V knihe sa nachádza nemálo podrobných opisov, ktoré nám približujú Ondrejovo vyčíňanie. Nerovný zápas medzi ním a jeho obeťami, Hlas, ktorý mu našepkáva, čo má ďalej urobiť, obrazy znásilňovania či kaličenia čoraz väčšmi pribúdajúcich koristí… Myslím, že každý, kto sa púšťa do kriminálky, vie, čo ho čaká a viac-menej s týmito opismi vopred ráta, no môže sa stať, že pri niektorých pasážach od zhrozenia či hnusu trochu zvraštíte čelo. V porovnaní so severskými kriminálkami, ktoré nemajú problém odhaliť nám všetky drsné podrobnosti týkajúce sa vrážd či vyšetrovania, sú však tieto opisy zanedbateľné. Ak ste zvyknutí na brutalitu od zahraničných autorov, táto kniha vám žalúdok dozaista nezdvihne.