Ďalším charakteristickým prívlastkom, ktorý viac ako výstižne opisuje túto knihu, je svojrázny. Svojráznosť totiž z textu priam srší, či už po jazykovej, alebo obsahovej stránke – ak vezmeme do úvahy témy, ktoré síce sú súčasťou materstva, no buď sa o nich nehovorí vôbec, alebo len v náznakoch či šepkajúc s dlaňou priloženou k ústam.

V knižke sa nájdu všetky mamy, autorka totiž opisuje aj bežné situácie, ktorým sa žiadna žena-matka pri výchove svojich detí nevyhne (ani ak by chcela.). Príchod prvej choroby, (ne)počúvanie rád, ktoré si okolie nedokáže odpustiť, priebeh všedného dňa, prerušovaný spánok, obrovská radosť vyvolaná zistením, že dieťa prespalo niekoľko hodín bez prebudenia, absencia času, ktorý by matka venovala len sama sebe, či partnerský vzťah, ktorý chtiac-nechtiac musel prejsť miernou rekonštrukciou. Kniha vďaka týmto skutočnostiam pôsobí ako spriaznená duša každej ženy, ktorá prežíva to isté. Dokonca sa autorke podarilo aj akési oddémonizovanie „vlastníctva“ dvojičiek. Po prečítaní tejto knihy si čitatelia povedia, že dvojitý a nárazový nárast detí v domácnosti sa zákonite nerovná guľke do hlavy.