Hoci to nikde nie je spomenuté – ani v anotácii, ani v samotnom príbehu, čitateľ sa čoskoro utvrdí v domnienke, že hlavná hrdinka Molly trpí istou formou autizmu. Svet naokolo vníma úplne odlišne ako bežní ľudia a jej domnienky často čitateľa rozosmejú. Nevie odhadnúť emocionálne nastavenie ľudí okolo seba, nerozumie slovným zvratom, všetko berie doslovne a potrpí si na dodržiavaní pravidiel. Ruka v ruke s jej charakterom sa však nesie aj naivita a neschopnosť včas odhadnúť, kto s ňou má aké úmysly. Jej postava skvelo dotvára atmosféru knihy a robí ju zapamätateľnou.

Kniha zachytáva časový úsek niekoľkých dní, no hlavná hrdinka vo svojom rozprávaní mnohokrát spomína na minulosť a udalosti, ktoré sa odohrali predtým, ako v hotelovej izbe našla telo mŕtve hosťa. Tieto úseky sú niekedy pomerne dlhé a jej rozprávanie je často neučesané, dôsledkom čoho čitateľovi chvíľu trvá, kým sa v deji a jednotlivých súvislostiach zorientuje. Na tento štýl písania je potrebné si jednoducho zvyknúť.

Ako tu už bolo spomenuté, kriminálna zápletka netvorí jadro celého príbehu. Jednoducho sa udeje istý incident, ktorého rozuzlenie a pátranie po vinníkovi je v porovnaní s inými trilermi a kriminálkami triviálne a školácke. Ani tento fakt však v kontexte knihy nemožno vnímať negatívne, no ten, kto začne čítať s istými očakávaniami, ktoré mu kniha nenaplní, môže byť z príbehu frustrovaný a sklamaný.