Pozíciu rozprávača si v tejto knihe prepožičiavajú tri postavy. Miina matka Eve, ktorá je konfrontovaná vlastnými spomienkami a výčitkami vyplývajúcich z toho, že sa jej nie vždy podarilo byť tak dobrou matkou, ako by chcela. Únosca Collin zasa spočiatku do príbehu prináša akciu, no neskôr aj on čitateľovi odhaľuje svoje súkromie. Poslednou postavou, ktorá vykresľuje svoj pohľad na celú udalosť, je vyšetrovateľ Gabe, ktorý sa snaží prísť na to, kto Miu uniesol a aké pohnútky sa za týmto činom skrývali. Jednotlivé kapitoly sú pomerne krátke, a tak je striedanie uhlov pohľadu veľmi časté, vďaka čomu sa má čitateľ stále na pozore.

Kniha má stále čosi do seba a jej potenciál čitateľa pohltiť jej nemožno uprieť. Avšak ten, kto sa sústredí iba na akciu a neprahne po zápletke vyskladanej z pocitov, ľudských osudov, príčin a dôsledkov, sa bude v druhej polovici knihy trochu nudiť. Autorka sa totiž v tejto časti sústredila na to, aby čitateľovi podala obraz o minulosti hlavných postáv, a to prostredníctvom spomienok, úvah a často i výčitiek. Publikum tak viac spoznáva rodinu Dennetovcov, v ktorej sa emócie veľmi nenosili a zisťuje, že autoritatívny otec si viac potrpí na spoločenské postavenie sudcu ako na šťastie svojej rodiny. Únosca Collin zasa už odmala zápasil s tým, že sa narodil do rodiny nachádzajúcej sa na periférii spoločnosti. Detektívovi Gabeovi pre zmenu celý prípad únosu a hľadanie pravdy spôsobujú značný citový diskomfort.

Hlavná postava Mia je v týchto pasážach knihy odsunutá na vedľajšiu koľaj a len pasívne čaká, kým vyniknú charaktery nachádzajúce sa vôkol nej. Tieto časti samy osobe veľa drámy neprinášajú, no možno v nich nájsť pár citlivých momentov, ktoré prehlbujú autenticitu a ľudskosť celého príbehu. Spomenuté momenty však neocení ten, kto uveril anotácii a myslel si, že sa začítal do trileru. Dobré dievča totiž nie je psychologickým trilerom, skôr akousi drámou, ktorá predstavuje mix mnohých žánrov akoby nedotiahnutých do konca.

Napriek všetkým výhradám sa však oplatí počkať na koniec – práve záverečné kapitoly prinášajú povestnú čerešničku na torte, ktorú mnoho čitateľov už ani neočakáva. Príbeh sa končí veľkým prekvapením a práve tento prvok vylepší dojem z knihy aj u tej časti publika, ktorá sa pri čítaní trochu trápila.