Hoci je Paní Bovaryová autorovým vtedajším debutom, začiatočnícke nedopratrenia v nej badať nemožno. Niektorého poslucháča síce potrápi dlhší úvod plný opisov, v ktorom sa dej hýbe len veľmi pomalým tempom, avšak ten, kto vyčká, bude odmenený. V druhej polovici príbehu sa všetko rozbieha a dej naberá dynamický spád, ktorý dokáže pohltiť. Menej dynamická fáza predstavuje akési zoznamovanie sa s postavami a prostredím. Síce tomuto procesu nemusí byť naklonený každý poslucháč, predsa len má svoje opodstatnenie – dovoľuje publiku preniknúť do hĺbky jednotlivých charakterov, vďaka čomu sa zvyšuje poslucháčsky pôžitok aj v časti, ktorá postupuje rýchlejšie.

Príbeh odohrávajúci sa v 19. storočí je prekvapivo aktuálny aj dnes. Autor pomocou jednoduchej zápletky poukazuje na prízemnosť a plytkosť vzťahov, ktorých účinky môžu byť priam zhubné. Takisto predostiera viacero spôsobov povrchnej „lásky“, ktorá svojím spôsobom láskou ani nie je. Manžel, povolaním lekár, nedokáže rozpoznať príznaky rozvíjajúcej sa duševnej choroby na svojej vlastnej žene, čo len značí jeho zaslepenosť a skutočnú, nezidealizovanú mieru záujmu o jej osobu, prežívanie a pocity. Chvíľkové milenecké opojenia hlavnej ženskej postavy tiež odhaľujú zarážajúcu skutočnosť. Natrafila totiž na tú časť mužského pokolenia, ktorá namiesto toho, aby poskytovala ženám oporu, jej uberala aj zvyšky posledných síl.