Myšlienka knihy je skutočne pozoruhodná a dokáže v čitateľoch (bez ohľadu na vek) vyvolať zimomriavky. Prológ, ktorý sa odohráva v čase, kedy je Haven ešte len malým dieťaťom, je síce drastický, no má svoj zmysel – na malom priestore publiku poskytne dostatočné množstvo informácií na to, aby vedelo pochopiť neskoršie konanie tejto postavy. Napriek tomu si však myslím, že úvodné riadky čitateľom sľubujú viac, ako je kniha schopná ponúknuť.

Len čo sa publikum nechá opantať dramatickou atmosférou a novým nebezpečným prostredím, v ktorom narazí na niekoľko tajomstiev, ocitne sa onedlho pred tvrdým múrom. Dynamika deja totiž kolíše a po čase možno nadobudnúť pocit, že sa autorka stráca v stereotypných situáciách. Sem-tam ich pretne skutočnosť, ktorá v publiku vyvolá ďalšie pochybnosti a otázky, no aj tak táto miera nie je postačujúca na to, aby si kniha vedela udržať pozornosť náročnejšieho čitateľa od prvej strany až po poslednú.

Veľa skutočností je v príbehu opísaných dosť povrchne. Či už ide o vyvíjajúci sa vzťah medzi Haven a Carminom, alebo o zobrazenie vnútorných svetov oboch postáv, autorka si s dôveryhodným a hlbokým vykreslením veľmi hlavu nelámala. Ospravedlnením nie je ani fakt, že kniha je primárne určená mladšej časti publika. Keďže sa pustila do neštandardnej témy, očakáva sa od nej, že sa príbehu povenuje komplexne. Miestami autorka naznačila zopár momentov, kedy mala v pláne preniknúť aj hlbšie než len dva milimetre pod povrch, no po niekoľkých riadkov je jasné, že šlo len o planý poplach.