Sempre – Navždy

17ročná Haven žila dlhé roky so svojou matkou v izolácii od vonkajšieho sveta priam v neľudských podmienkach. Nikdy nebolo isté, či sa dožije najbližšieho rána a či sa nadriadená rodina nerozhodne jej akýmkoľvek spôsobom ublížiť. Jedného dňa jej život visí na vlásku až do okamihu, keď sa Vincent DeMarco nerozhodne vziať si ju k sebe domov. Hoci stále nie je voľná, spoznáva nový svet a ľudský prístup. Okrem toho, že Vincent zaryto mlčí o matke svojich synov Dominicka a Carmina, sa jej nový život začína pozdávať. Medzi ňou a Carminom to totiž chvíľami iskrí… Je možné, aby sa chlapec, ktorý neverí v lásku a celý život žije v blahobyte, zahľadel do otrokyne? Naplnia obaja svoju túžbu stať sa slobodným a uniknú zo sveta, kde vládne mafia, peniaze a moc?

Myšlienka knihy je skutočne pozoruhodná a dokáže v čitateľoch (bez ohľadu na vek) vyvolať zimomriavky. Prológ, ktorý sa odohráva v čase, kedy je Haven ešte len malým dieťaťom, je síce drastický, no má svoj zmysel – na malom priestore publiku poskytne dostatočné množstvo informácií na to, aby vedelo pochopiť neskoršie konanie tejto postavy. Napriek tomu si však myslím, že úvodné riadky čitateľom sľubujú viac, ako je kniha schopná ponúknuť.

Len čo sa publikum nechá opantať dramatickou atmosférou a novým nebezpečným prostredím, v ktorom narazí na niekoľko tajomstiev, ocitne sa onedlho pred tvrdým múrom. Dynamika deja totiž kolíše a po čase možno nadobudnúť pocit, že sa autorka stráca v stereotypných situáciách. Sem-tam ich pretne skutočnosť, ktorá v publiku vyvolá ďalšie pochybnosti a otázky, no aj tak táto miera nie je postačujúca na to, aby si kniha vedela udržať pozornosť náročnejšieho čitateľa od prvej strany až po poslednú.

Veľa skutočností je v príbehu opísaných dosť povrchne. Či už ide o vyvíjajúci sa vzťah medzi Haven a Carminom, alebo o zobrazenie vnútorných svetov oboch postáv, autorka si s dôveryhodným a hlbokým vykreslením veľmi hlavu nelámala. Ospravedlnením nie je ani fakt, že kniha je primárne určená mladšej časti publika. Keďže sa pustila do neštandardnej témy, očakáva sa od nej, že sa príbehu povenuje komplexne. Miestami autorka naznačila zopár momentov, kedy mala v pláne preniknúť aj hlbšie než len dva milimetre pod povrch, no po niekoľkých riadkov je jasné, že šlo len o planý poplach.

Príjemným prvkom však bolo vytvorenie tajomna. Nebyť stagnujúcich pasáží, ktoré po spočítaní dosahujú aj stovku strán, kniha by bola úplne iná – dramatická, napínavá a priam návyková. Postava lekára Vincenta DeMarca vyvoláva množstvo otázok a už na začiatku príbehu je jasné, že skrýva zopár tajomstiev.

Napriek rozvláčnejšiemu deju, ktorý niekoho odradí, sa kniha číta pomerne ľahko. Rýchlosť, akou čitateľ riadky prebehne, podporuje autorkin štýl rozprávania. Nezameriava sa na jednu postavu, no zvolila nezávislého rozprávača, ktorý dej opisuje nenáročne a jednoducho. Krátke vety, užšia slovná zásoba, časté dialógy v tomto prípade účinkujú ako poháňadlo a najmä vďaka nim sa dá knižkou preplávať bez väčších útrap.

Sempre – Navždy disponuje zaujímavou témou, no spracovanie nemusí byť každému po chuti. Ak sa radíte medzi nenáročných čitateľov, ktorí bez problémov prežijú aj opakujúce sa pasáže, zvyšuje sa pravdepodobnosť, že sa necháte knihou opantať. Hoci kniha má i pokračovanie, podľa môjho názoru sa končí bez toho, aby publikum zavalila vlna nedopovedaných otázok. Je teda možné túto knihu vnímať ako separovaný diel, a preto čitateľ nepodstupuje také veľké riziko, ak sa do nej pustí.