Jednotlivé kapitoly knihy sú písané buď z pohľadu Chloe, alebo Sarah. Hlavné postavy majú dobre vykreslené svoje charakterové vlastnosti, pričom niektorým čitateľom môžu byť občas až trochu nesympatické. Miestami konajú zvláštne, tak trochu v rozpore so zdravým rozumom. Dobrým príkladom sú situácie, kedy Chloe vie, že sa v dome objavujú paranormálne javy, no i tak nechá svoju dcéru spať osamote vo vedľajšej miestnosti.

Opakovanie niektorých informácií môže na množstvo čitateľov pôsobiť ako zbytočnosť. Niekoľkokrát je tu zmienené, že Sarah pôsobila v armáde, kde zažila úmrtie svojej parťáčky. V skutočnosti je však táto informácia dôležitá len z jedného ohľadu – vysvetľuje sa tým, prečo má táto postava nadpriemernú fyzickú kondíciu. Omnoho zarážajúcejšie však bolo opakovanie, že Sarah pije kávu s príchuťou lieskových orieškov, ktorú Chloe naopak neznáša. Napadá mi len jediné – táto skutočnosť možno bude dôležitá v pokračovaní, ale v tejto časti nemala žiadne opodstatnenie.

Deju sa však rozhodne nedá uprieť gradácia. Pokojná atmosféra, ktorá panuje na začiatku, kedy sa rodina sťahuje, sa postupne mení. Prerastá do napätia a vrcholí hrôzostrašnou udalosťou. Veľa čitateľov si povie, že ich záver príbehu nijako zvlášť neprekvapí, pretože s ohľadom na istú dávku predvídateľnosti si každý domyslí, ako všetko dopadne. Avšak samotný koniec sa tomuto „pravidlu“ vymyká. Zostáva síce otvorený pre ďalší diel, no úplne iným spôsobom, ako som si po celý čas myslela. Pokračovanie, ktoré vychádza v rámci série Štvanci, si preto rozhodne nenechám ujsť.