Kniha sa nedá zaradiť do žiadneho rámca. Je jedným slovom zvláštna. Dokonale zmätie čitateľa, spočiatku je na pochybách, či urobil dobre, keď sa do nej začítal a nezačal len lajdácky strácať svoj drahocenný čas. V úvode na čitateľov čaká niekoľko faktov, ktoré sa nedajú zarovnať do jednej logickej súvislosti. Takisto sú prvé kapitoly trochu rozvláčne, po istom čase začína dej i mierne stagnovať. Nakoľko dovtedy čitateľ predpokladá, že vinníkom nie je nik iný ako Nick, môžu sa dostaviť pocity sklamania a frustrácie. No len čo sa dočká prvého vážneho odhalenia, závislosť na príbehu začína narastať, i keď zmätok a neporiadok vo faktoch stále pretrvávajú.

Veľkou zaujímavosťou je to, že v príbehu nie sú postavy rozdelené do dvoch skupín – dobré a zlé. Záporákom je tu snáď každý, s kým sa čitateľ stretne. A to je dôvod, ktorý ešte viac umocňuje zmätočné pocity počas čítania. Autorka publiku neposkytla žiadnu postavu, ktorej by mohlo držať palce a priať si porážku tých druhých. Všetko, čo sa v deji odohráva, musí čitateľ spracovať sám a spoliehať sa pritom na svoju intuíciu či vlastný úsudok. Stráca tak akúsi oporu a v deji sa dôsledkom toho necíti ako doma, pretože tu chýba povestné bezpečie, ktorým disponuje drvivá väčšina kníh.