Čitateľovi sa tak naskytá príbeh, ktorý je dôkazom toho, že človek, ktorý má motiváciu, sa dokáže doplaziť ďalej ako menej motivovaný jedinec. Fakt, že ide o skutočný príbeh, vrhá na knihu ešte väčší tieň autentickosti a emócií. Prvá štvrtina knihy síce nemusí osloviť každého, no čím viac sa čitateľ príbehom prerýva, tým viac sa na neho lepia pocity a napätie, nakoľko kniha nepozostáva len z opisu jedinej skutočnosti, a to akútnej potreby prežiť. Isté okolnosti sú zostavené tak, aby Hugh Glass neostal nikomu nič dlžný.

Hoci príbeh obsahuje početné opisy, v tomto prípade tvoria jeho dôležitú časť. Umocňujú atmosféru prostredia, v ktorom sa postavy nachádzajú, a úprimne povedané – nie každý z nás si dokáže dopodrobna vizualizovať podobu amerických nehostinných lesov tak, aby sa do deja ponoril až po končeky vlasov. Zvyčajne deskriptívne pasáže príbeh spomaľujú, no v tomto prípade čitateľovi poskytujú nenahraditeľný pôžitok. Opisy teda zastávajú významnú funkciu a sú plnohodnotnou súčasťou príbehu, na ktorú si zvyknú aj čitatelia, ktorí ich veľmi nemusia. Navyše – mnohokrát sú tieto pasáže napísané tak, aby sa pravidelne striedal opis predmetu či prostredia s opisom akcie. Riziko, že sa čitateľ začne po chvíli nudiť, sa teda rapídne znižuje.