Ako teda môžete vidieť, atmosféra v poviedkach nie je stagnujúca, no pomaly prerastá do čiernejších odtieňov. Dej má pomerne rýchly spád aj napriek tomu, že je vykladaný prevažne z banálnych situácií či krátkodobých i dlhodobých životných kríz, ktoré autor dopĺňa vnútornými úvahami hlavnej postavy a náhľadmi do jeho psychiky či vnútorného sveta. Dialógy sú tu časté a pôsobia reálne. Kto sa viac zaujíma o život samotného autora, vie, prečo Michal Viewegh zvolil súbor poviedok a čo ho k niektorým udalostiam v (audio)knihe inšpirovalo. Tieto udalosti v jeho živote majú dozaista na svedomí aj menšiu mieru humoru a akúsi vážnosť, ktorá vystupuje do popredia najmä v závere knihy.

Interprét Jiří Dvořák sa s príbehom dokonale zladil. Ani raz som nezaregistrovala nesúlad medzi obsahom a hlasovým prejavom, prípadne iné nezrovnalosti, ktoré by ma pri posluchu iritovali či vyrušovali. Interprét zvládol aj zmenu hlasu a jeho prepožičiavanie jednotlivým postavám. Prerušovaná priama reč bola podaná s taktom a dôrazom, vďaka čomu vie poslucháč bez námahy rozlíšiť výpoveď postavy a rozprávačský dodatok.

Súbor audiopoviedok je výbornou alternatívou pre zaneprázdnených poslucháčov. Zatiaľ čo desaťhodinový súvislý príbeh vyžaduje permanentné sústredenie a trvalú pozornosť, v tomto prípade nám dáva autor „vydýchnuť“. Hoci jednotlivé poviedky majú istú dejovú náväznosť, menšie rušivé vplyvy vo vašom okolí nijako neovplyvnia percepciu hovoreného slova.