Začiatok príbehu nedáva čitateľom takmer žiadne indície vedúce k tomu, že o pár strán nájdu silný, emotívny a bezpochyby i dojímavý príbeh. Prvé kapitoly sú pomerne neosobné a fádne, čitateľ sa len striedmo zoznamuje s postavami a okolnosťami, ktorými sú ich charaktery opradené. Uznávam, že prvá tretina knihy môže na nedočkavých čitateľov zapôsobiť nudne a mnohých dokonca od čítania i odradí.

Všetko sa však začína formovať v momente, keď sa manželská dvojica presťahuje na Janus, ostrov dýchajúci atmosférou. Potom, ako oceán vyvrhne loďku, sa začína skutočná dramaticko-emotívna jazda, ktorú ocenia najmä tí, čo vedia v texte vycítiť pravé a nefalšované emócie.

Postavy v príbehu je veľmi ťažké roztriediť na kladné a záporné. Nech už hociktorá z nich vykoná akýkoľvek čin, má preň svoje vlastné odôvodnenie, pre ktoré ju nemožno súdiť. Čitateľom sa tak naskytá morálna otázka. Spáchali Tom s Isabel zločin? Mali nález na ostrove ihneď ohlásiť a pomôcť vyhľadať jeho rodinu? Je možno považovať ich nešťastnú minulosť za ospravedlnenie? Kniha od istého momentu pôsobí dramatickejšie, a hoci na začiatku javila náznaky bežnej romantiky, časom sa začína transformovať do dojímavého príbehu, ktorý svojím napätím a množstvom otázok dokáže zasadiť poriadnu ranu do najcitlivejších miest na duši každého čitateľa.

Kniha sa číta trochu pomalšie, nielen kvôli dlhému úvodu a hlavnej zápletke, ale z istej časti za to môže i jazyk, ktorý disponuje širšou slovnou zásobou a dlhšími vetami. Typický hovorový štýl tu teda nemožno očakávať, no vzhľadom k motívu by sa sem, myslím, ani nehodil. Množstvo opisov, ktoré tu čitateľ nájde, si majestátnosť a pompéznosť v podobe vyjadrovacích prostriedkoch priam vyžaduje.