Cnosť

Natalie pri rutinnej prechádzke so svojou sučkou Fluff stretne slávneho herca Flynna Godfreyho. Hoci sa mu jej pes zahryzol do ramena a cerí na neho zuby vždy, keď sa k nim filmová hviezda priblíži, Flynn sa rozhodne Natalie spoznať a pozýva ju na večeru. Americký sen? Ale kdeže… Začiatok strastiplného obdobia. Natalie si totiž nesie svoje tajomstvo. Keď mala 15 rokov, za podivných okolností odišla od rodiny a teraz sa životom prebíja sama. A Flynn… Ten si vzťah predstavuje úplne inak ako jeho nový objav. Sex až po svadbe? Načo toľké čakanie, keď si sexuálny život možno poriadne spestriť. Napriek rozdielom a vnútornému sebazapreniu sa vrhajú do niečoho, čo môže, ale aj nemusí vyjsť. Aké to bude mať dôsledky?

Začiatok príbehu dokáže čitateľa upútať. Autorka hneď v úvode predostrie rýchlu a dynamickú situáciu stretnutia oboch hlavných postáv, z ktorej neskôr po celý čas ťaží. Nad Natalie a Flynnom sa rozprestierajú mračná tajomstiev a každému je tak úplne jasné, že nič nepôjde ako po masle. Oba charaktery sú rozdielne, jeden pred druhým niečo taja a trochu nezodpovedne len pasívne čakajú, že to odíde samo. Až na malé detaily so svojimi problémami nepracujú a nesnažia sa situáciu riešiť tak, aby ich neskôr celá nezvalcovala.

Nablýskaný svet filmového priemyslu je tu vykreslený trochu povrchne. Autorka čitateľovi predostiera skôr jeho pozitívne stránky než tie tienisté, dôsledkom čoho všetky ovácie okolo Flynna pôsobia ako lacný prostriedok na umocnenie kontrastu medzi hlavnými charaktermi.

Dynamika deja tu miestami dostáva poriadne zabrať. Nebyť zaujímavého úvodu a občasného pripomenutia tajomstiev, drvivá väčšina čitateľov sa ku koncu neprepracuje. Jadro príbehu totiž obsahuje len niekoľko situácií, počas ktorých sú dejové progresy len minimálne. Najväčšie lákadlo tohto žánru – šteklivé erotické scény – sú tu podané iba zľahka a tiež len občas. Dokážem však pochopiť, že si autorka ponechala priestor na to, aby na tomto prvku zapracovala v nasledujúcich dieloch. Veľká dráma a nejaké to prekvapenie prichádza až v úplnom závere, no po stagnujúcich pasážach, ktoré dejom takmer vôbec nepohli, sa konca nemusí dočkať každý čitateľ.

Aj napriek hluchým pasážam sa Cnosť číta pomerne rýchlo. Zväčša je dej tvorený dialógmi, ktoré sa odohrávajú v menšom okruhu postáv, vďaka čomu sa znižuje riziko, že by čitateľ musel striehnuť na podrobnosti a neustále si v mysli ujasňovať vzťahové väzby. Slovná zásoba a rovnako aj vetná skladba je prispôsobená žánru – jednoduché vety obsahujúce nenáročnú lexiku.

Cnosť odporúčam pre čitateľky, ktoré si nepotrpia na neustály prísun nových informácií a bez problémov vedia prečkať aj stagnujúce pasáže plné rozhovorov a banálnych situácií. Ak milujete ten pocit, keď zavriete prečítanú knihu a neviete sa dočkať pokračovania, pretože vás mátajú dotieravé otázky, Cnosť vás nesklame. Končí sa otvorene a každá čitateľka, ktorú táto kniha oslovila, bude nedočkavo otvárať ďalší diel.