Dievča z kalendára

Mia je mladá žena s neplneným snom stať sa herečkou, ktorej život poriadne skomplikuje jej vlastný otec. Momentálne síce leží v kóme, dôsledkom čoho si na neho Mia nemôže vybiť svoj hnev, no stále je človeku, ktorý ho do tohto stavu násilím dostal, dlžný milión dolárov. Ide o sumu, ktorú Mia nemá odkiaľ zobrať, a keďže sa otcove dlhy momentálne preniesli na ňu, musí ich splácať. A tak sa odhodlá pracovať ako luxusná spoločníčka, vďaka čomu si v priebehu roka zarobí na splatenie dlhu. Každý mesiac sa stretáva s iným klientom, rešpektuje jeho denný plán a snaží sa byť príjemnou dočasnou partnerkou. Intímne zblíženie však v popise práce nemá, ak sa tak stane, musí s tým Mia súhlasiť, pričom dostane aj štedrú bonusovú províziu. Práca snov? Kdeže… Hneď prvý klient je typ muža, na ktorého sa nedá zabudnúť.

Myšlienka, ktorá celú knihu otvára, je na pomery erotického románu jedným slovom odlišná. Búra sa tu zaužívaná stereotypná schéma v podobe bohatý, úspešný muž a šedá nevinná myška, ktorá v tomto žánri bola spracovaná na milión všakovakých a pritom takmer identických podôb. Jedna žena, jeden dlh a dvanásť mužov, ktorých počas tejto série stretne, však sľubuje konečne niečo nové, vďaka čomu sa zdvíha čitateľská zvedavosť.

Avšak samotné spracovanie (odhliadnuc od morálneho podtónu motívu) je jednoducho povedané – slabé. Dej je plný nelogickostí, ktoré u uvedomelej časti publika spôsobujú skôr cynický úsmev než šteklivý literárny zážitok. Teta, ktorá vlastní eskortnú službu, zamestná vlastnú neter ako luxusnú spoločníčku, hlavná hrdinka nemá problém vyspať sa s každým heterosexuálnym mužom, ktorý si ju prenajme, a následne na to celá rozhorčená vystrája, že si jej klient dovolil uhradiť bonusový príplatok za sex… Keď sa s týmito nezrovnalosťami spojí aj slabé jazykové spracovanie, výsledkom je príbeh, ktorý pripomína skôr frašku.

Dievča z kalendára sa aj napriek nelogickým momentom číta nesmierne rýchlo. Príbeh neprekračuje hranice svojho žánru po štylistickej ani lexikálnej stránke. Jednoduché vety, rozprávač v prvej osobe, presné opisy, ktoré nič neskrývajú, úzka slovná zásoba – to všetko sú aspekty, ktoré zabezpečujú plynulý priebeh čítania.

Bez ohľadu na všetky nedostatky kniha dokáže v čitateľoch vzbudiť zvedavosť. Nejde o žiaden významný literárny počin, no cieľovú skupinu upúta práve vďaka inakosti zápletky. Koniec príbeh nechá cieľovku premýšľať nad tým, čo sa bude diať ďalej, preto si viem predstaviť, že čitateľky, ktoré dokážu prehliadnuť isté dejové nedopatrenia a nelogickosť konania postáv, budú prahnúť po ďalšej časti.