V knihe možno nájsť mnoho vtipných momentov, ktoré však ako vtipné rozhodne neprídu každému. Občas sa môže zdať, že ak autorka nemala čo vtesnať do dejovej linky, snažila sa to vykompenzovať aspoň humorom, no často jej to takpovediac prerástlo cez hlavu a čitateľ bol svedkom akéhosi humoru nasilu.

Či vás táto kniha aspoň trochu upúta, veľmi závisí od toho, s akými očakávaniami ju začínate čítať. V podstate tu okrem dobrého úvodu nemožno nájsť nič špeciálne – charaktery sú pomerne ploché a nevýrazné, jazyk je slovnou zásobou a vetnou skladbou prispôsobený skôr mladistvému čitateľovi, napätie je minimálne a erotický podtón takmer žiadny. Ak ste zvyknutí čítať ženskú literatúru s dráždivou ľúbostnou zápletkou, Láska cez správy vám poskytne len slabý odvar. Pozitívom však je, že sa napriek nepatrnej gradácii deja kniha číta veľmi rýchlo – a to predovšetkým vďaka dialógom, ktoré spôsobujú, že sa stránky pod rukami čitateľa rýchlo „míňajú“.

Myšlienka zoznámiť dve postavy pomocou chybného telefónneho čísla je skutočne výborný nápad. Avšak tak ako dobre a pútavo sa kniha začína, tak nudne pokračuje ďalej. Dej je v podstate vyplnený bežnými situáciami – spočiatku sa Delia so Zachom oťukávajú cez správy a keď nastal čas vidieť sa naživo, absolvujú niekoľko stretnutí. Dalo by sa povedať, že po celý čas sa vlastne nedeje nič špeciálne – jedno rande strieda druhé a občas sa do príbehu „votrie“ Deliina spolubývajúca, ktorá má s láskou taktiež nejaké tie trampoty. Množstvo situácií vyznieva pre dospelého čitateľa trochu detinsky a mnohokrát tento dojem podporuje aj samotný jazyk.