Malý princ – Antoine de Saint-Exupéry – recenzia

Premýšľali ste niekedy nad tým, čo sa stane s naším vnútorným svetom, keď dospejeme? Kam zmiznú každodenné malé radosti a iskričky v očiach? Je možné si všetky pozitíva detstva uchovať aj v dospelosti?

Čitateľov príbehom sprevádza pilot havarovaného lietadla. Dôsledkom tejto udalosti sa nachádza na Sahare a snaží sa opraviť si svoje lietadlo, aby sa čoskoro z tohto nehostinného miesta dostal. Jedného dňa však má možnosť stretnúť pozoruhodnú postavičku – malého chlapca, ktorý mu rozpovie svoje zážitky. Pochádza z neznámej planétky, ktorú opustil kvôli svojej kvetine. Nebol si totiž istý jej láskou, a preto sa odhodlal zistiť, či ju môže nájsť niekde inde. Rozprávač, ktorý zároveň predstavuje autorovo alterego, tak má možnosť vypočuť si niekoľko príbehov z putovania Malého princa. Každá príhoda však v sebe ukrýva niečo, čo je viditeľné iba „medzi riadkami.“

Rozprávaniu Malého princa porozumie každý poslucháč a vôbec nezáleží na jeho veku. Každá osobnosť sa na jednotlivé príhody pozrie svojou optikou, a preto v nich rozpozná niečo, čo tam iní nenájdu. Slová, ktoré tu čitateľ nájde, si totiž vyformuje po svojom, prispôsobí ich svojmu životu i vnímaniu sveta, dôsledkom čoho vznikne niečo subjektívne, no predsa len nestále a menné. Nie je totiž tajomstvom, že ak sa do slov Malého princa začítate o pár rokov neskôr, v mysli sa vám vytvoria úplne odlišné obrazy.

Samotný príbeh je nesmierne jednoduchý, no pritom tak zložitý. Za zdanlivým rozprávkovým oparom sa totiž skrýva kritika spoločnosti a jej najčastejších morálnych neduhov. Postavy z rozprávania Malého princa mnohokrát preukazujú faloš, chamtivosť a sebectvo – tie najčastejšie príčiny ľudského sklamania a rozčarovania.

Autor tu stavia do kontrastu dva „svety“ – detstvo a dospelosť, pričom poukazuje na skutočnosť, že dospieť nie vždy znamená stať sa múdrejším. Pomocou metafor a alegórií kladie dôraz na to, aby sa i dospelí pozerali na svet srdcom, nielen očami. Jednotlivé obrazy vyvolajú v čitateľoch rôzne reakcie, od dojatia až po uvedomenie si viacerých dôležitých faktov.

Antoine de Saint-Exupéry je synom grófa Jean de Saint-Exupéry a Marie de Fonscolombe. Narodil sa v Lyone ako ich tretie dieťa a zároveň prvý syn. Už v detstve písal básne a inklinoval k letectvu, ktoré sa mu ako 44ročnému stalo osudným. Okrem Malého princa napísal aj diela Pošta na juh, Nočný let, Citadela či List rukojemníkovi.

Príbeh Malého princa, či už v knižnej alebo v audiopodobe, by mal mať pri sebe každý. K príbehu sa čitatelia môžu neustále vracať a nachádzať v ňom nové a nové súvislosti, ktoré predtým prehliadli. Odporúčam malým i veľkým a predovšetkým ľuďom, ktorí sa zabudli tešiť zo života a prehliadajú v ňom každodenné malé zázraky.