Rozhovory, skutky a pocity hlavných postáv nám odzrkadľujú škody, ktoré vojna napáchala. Prečo musia za vlasť bojovať oni a nie tí, ktorí konflikt rozpútali? Nie sú nepriateľské vojská zložené z takých istých nevinných ľudí? Nečakajú aj vojakov z druhej strany frontu doma ich rodiny? Ako takýto konflikt vlastne vzniká? Čo sa stane, ak sa raz vrátia do svojich domovov? Budú schopní začleniť sa do normálneho života a zabudnúť na všetky hrôzy, ktoré zažili? Kniha nám nenútene poskytuje viacero smutných otázok. Na niektoré z nich si po prečítaní vieme odpovedať, no drvivá väčšina zostane navždy nezodpovedaná.

Svetoznámy román od ešte známejšieho autora pod svojou hrubou a drsnou maskou skrýva mnoho jemných a citlivých okamihov. Paul sa prizerá, ako jeho priateľov odnáša z frontu sama smrť, počas dovolenky, ktorú trávi doma u svojej chorej matky, cíti beznádej a pocit vykorenenia. Nik mu nerozumie a on sa v staronovom prostredí cíti ako vydedenec. Ďalšia emočná rana pre čitateľov prichádza v momente, keď Paul po prvýkrát zabije človeka, ktorému hľadí do tváre. Remarque nám vďaka týmto situáciám ukazuje, že akýkoľvek boj nikdy nemôže splodiť nič dobré. Vojna totiž nespôsobila len materiálne škody, nenaštrbila len telesné schránky, ale dokázala premeniť mladých ľudí na bezduché chodiace mŕtvoly.

Každému, kto sa do tejto knihy začíta, padnú ihneď do oka naturalistické a drsné opisy. Krv, prestrelené bruchá, amputované končatiny, pokrútené črevá a posledné beznádejné výkriky vojakov, pre ktorých je smrť vykúpením… Pripravte sa na to, že občas budete musieť privrieť oči alebo odvrátiť tvár. Slabými žalúdkami táto kniha pohne, no pre tých, ktorí už prečítali nejakú knihu s vojnovou tematikou, to extrémne silná šálka kávy zasa nebude.