Odvrátená tvár lásky

Keď sa Tate nasťahuje k svojmu bratovi, spoznáva jeho kamaráta i suseda Milesa. Zvláštna chémia, ktorá medzi nimi zapôsobí, je doslova hmatateľná, no vo vzduchu visí jedno veľké ALE. Miles nechce hovoriť o minulosti, neženie sa do vzťahu, a preto sa s Tate dohodnú, že nikdy neprekročia isté hranice. Čím viac si však rozumejú v posteli, tým viac Tate zisťuje, že jej to nestačí a chce nielen Milesovo telo, no i jeho dušu. Odhodlá sa Miles zlomiť pravidlá, ktoré si sám stanovil? A kto je Rachel, na ktorú neustále spomína? Čaká na Tate šťastný koniec alebo boľavý rozchod?

V príbehu si pozíciu rozprávača vymieňajú obe hlavné postavy, Tate i Miles. Každý z nich rozpráva v prvej osobe, pričom však Miles spočiatku neanalyzuje prítomnosť, ale obdobie spred šiestich rokov. Čitateľovi tak dáva indície k tomu, aby si uvedomil, že sa práve vtedy udial veľký tresk, ktorý má dopad aj na Milesov súčasný život. Tate zatiaľ podáva publiku pohľad na aktuálne dianie v jej živote, vďaka čomu možno vidieť, že sa vo svojom novom objave a jeho čudnom správaní stráca. Milesovo podanie okolností je navyše graficky spracované inak, než je čitateľ bežne zvyknutý – text nie je zarovnaný do bloku, ale na stred. Spočiatku je potrebné si na túto odlišnosť zvyknúť, no po chvíli pôsobí ako príjemné ozvláštnenie príbehu.

Obe rozprávačské roviny stupňujú napätie, ktorého intenzita sa počas celého príbehu mení. Náročnejší čitateľ tak musí rátať i s menej pútavejšími pasážami, pri ktorých však ku podivu ani vtedy knihu neodloží, nakoľko dokáže vycítiť, že o chvíľu sa hluché miesta zmenia na napínavé, prípadne také, v ktorých sa na povrch opäť vynoria nové kľúčové informácie.

Hoci sú sexuálne scény pomerne časté, ich sprostredkovanie čitateľovi knihu nedegraduje. Sex je opísaný zľahka, no nie povrchne a i napriek tomu tieto opisy nepôsobia lascívne či vulgárne. Vďaka tomu si kniha i naďalej zachováva dramaticko-romantický nádych bez rušivých a lacných prvkov na pozadí.

Emocionálna rovina môže na náročnejšieho čitateľa zapôsobiť ako klišé či prípadne ako nástroj vhodný na vydieranie. Publikum romantického žánru však tenkú hranicu medzi pravými emóciami a násilným tlačením na city nie vždy rozlišuje. Autorka využila pomerne častý prvok, ktorý tu zohráva hlavnú úlohu, pričom však nejde do hĺbky a neustále počas celého príbehu zostáva na povrchu. Kniha teda v ničom neprekračuje hranice žánru – témou, jej spracovaním, rozsahom slovnej zásoby ani originalitou.

Odvrátená tvár lásky je nenáročná dramaticko-romantická kniha, ktorá svoju cieľovú skupinu zasiahne na pravom mieste. Disponuje príjemným napätím, tajomstvom, ktoré sa pomaly odhaľuje, i postavami, ktoré dokážu okolo seba vyvolať „rozruch“.