Jack Shakespearow
Recenzia na knihu - Pohyblivý sviatok, Ernest Hemingway
Knižná recenzia: Pohyblivý sviatok
Autor: Ernest Hemingway
Recenzent: Martina Melišková
Celkové hodnotenie:
Dodatočné informácie:
Knihu nájdete v eshope:
Ťažké začiatky opísané s citom a pokorou
Príležitosť nahliadnuť do duše klasika sa čitateľom nenaskytá každý deň. Ako klasici vnímali svoju tvorbu v úplných začiatkoch? Verili si alebo prepadali zúfalstvu a dumali, či má písanie zmysel? Závideli svojim kolegom? Ernest Hemingway v tomto diele odpovedá na všetky otázky.
Obsah
Preneste sa o niekoľko desaťročí dozadu a vitajte v časoch, keď dnešní klasici ani len netušili, že sa raz stanú pojmami a budú zapĺňať stránky učebníc. Keď sa výraz stratená generácia ešte len formoval a pôsobil trochu hanlivo. Keď Lawrence bol považovaný za autora lacných kúskov, Joyca bolo možné stretnúť v knižnici či v reštaurácii a Scott Fitzgerald práve uviedol na trh Veľkého Gatsbyho, a hoci kritika vynášala na jeho dielo ódy, predajnosť bola minimálna. Presne týmito časmi čitateľov prevedie sám, dnes veľký a uznávaný, Ernest Hemingway.
Kniha zachytáva jeho ranú mladosť a čitateľ tu nájde Ernestovo ja-rozprávanie. Na napísanie obšírneho románu sa ešte len odhodlával a začínal s krátkymi poviedkami, ktoré aj keď sa mu podarilo predať, nevyniesli mu takmer nič. Trel biedu, miloval svoju ženu a tvoril viac či menej dúfajúc, že ho písanie raz uživí. Pohyblivý sviatok možno označiť za akúsi prechádzku Parížom – mestom, ktorému spisovateľ vzdáva hold a v ktorom sa v tom čase zdržiaval. Čitatelia tak navštívia nejednu kaviarničku, spoznajú zopár známych mien a precítia Hemingwayove myšlienky, pocity, radosti aj starosti, ktoré sú pre autora strateného vo vlastných písmenkách viac ako príznačné. Stránky obsahujú aj dokumentáciu jeho tvorivých chvíľok, no aj momentov, kedy na malý okamih precitol a pozeral sa na svet očami bežného človeka a nie geniálneho spisovateľa.
Hm, pomyslel som si, zatiaľ píšem tak, že mi nerozumejú. O tom netreba pochybovať. A rozhodne sa o moje poviedky nik netrhá. Ale raz ich pochopia, rovnako ako nakoniec pochopia obraz. Vyžaduje si to len čas a sebadôveru.Ernest Hemingway
Autobiografia má špecifickú atmosféru, ktorá sa z kapitoly na kapitolu mení a nevtieravo, no razantne sa prenáša aj na čitateľa. Hoci sa kniha číta pomerne rýchlo, za čo môže aj nenáročné vykreslenie konkrétnych skutočností, nejde o žiadnu jednohubku, ktorú by bolo možné prečítať v priebehu jedného večera. Z obsahového aj štruktúrneho hľadiska to nepredstavuje žiaden problém, nakoľko kniha nie je vyčerpávajúca a dej plynie voľným tempom. No hlboká a ničím nenahraditeľná atmosféra, ktorú tu možno nájsť, čitateľom nedovolí, aby len tak zľahka preleteli textom, no občas ich popoženie k tomu, aby knihu zavreli a nechali svoje emócie dozrieť.
I keď ja som sa knihou nechala uniesť a znamená pre mňa jeden z najväčších skvostov mojej knižnice, uznávam, že nie všetci čitatelia môžu byť rovnako ohúrení. V diele možno nájsť množstvo opisov, z ktorých nie každý dokáže vydolovať skrytú krásu, a rovnako sú tu aj pomerne často sa opakujúce situácie – rozhovory, posedenia v kaviarni či v bistre, ktoré síce na prvý pohľad nie sú dynamické a môžu pôsobiť aj fádnym dojmom, no ak ich čitateľ dostatočne precíti, uvidí „pod nimi“ hodnotnú výpoveď – obraz vtedajšieho Paríža, Hemingwayov pohľad na svet, dušu človeka, ktorý pociťuje najväčšie bezpečie vo chvíľach, kedy podlieha tvorivému proces.
Ernest Hemingway autor
Chcel, aby som si jeho poslednú knihu, Veľkého Gatsbyho, prečítal, len čo mu vrátia jeho posledný a jediný výtlačok, ktorý niekomu požičal. Z toho, ako sa o nej vyjadroval, by ste nemohli nikdy posúdiť, aká je dobrá, keby sa o nej nevyjadroval akosi placho, čo je typické pre všetkých nenamyslených spisovateľov, keď napíšu niečo vynikajúce.Ernest Hemingway
Záver
Pohyblivý sviatok by som odporúčala pre čitateľov, ktorí majú v knižnici hodnotné kúsky a v obchodoch zďaleka obchádzajú moderné vzťahové romány s nulovou výpovednou hodnotou. Najväčšie potešenie kniha prinesie práve tým čitateľom, ktorí majú vycibrený literárny vkus, dokážu oceniť, ak sa im ponúkne jedinečná príležitosť – stretnúť literárne pojmy a pozrieť sa na nich ako na ľudí z mäsa a kostí, ktorí rovnako ako my všetci zápasili s neistotou, nedostatočným pocitom ocenenia, no stále dúfali v zázraky. Pretože tí, čo vo svojich riadkoch predbehli myslenie spoločnosti, si museli na pochopenie a úctu trochu počkať, kým spoločnosť dozreje.
