Skalní fanúšikovia Stephena Kinga môžu mať spočiatku dojem, že sa začítali do knihy od úplne iného autora. V riadkoch totiž chýba napätie a nejaká tá gradácia deja, ktorá by ich poháňala v tom, aby čítali ďalšiu a ďalšiu kapitolu. Príbeh je do prvej polovice pomerne ťažkopádny a čitateľovi sa stránky pod prstami míňajú len s veľkým sebazaprením.

Namiesto dramatických okamihov tu možno nájsť množstvo flashbackov a spomienok na manželstvo, ktoré však veľký vplyv na dejovú líniu nemajú. Autor čoraz častejšie odbočuje od primárnej dejovej linky a čitateľ je tak svedkom množstva stretnutí sestier a opisov zlého zdravotného stavu jednej z nich. I tu sa však možno oprieť aspoň o autorov talent vniesť aj do nezáživných riadkov trochu zimomriavok – King totiž aj banálne momenty dokáže podať tak, že z nich priam sálajú emócie a špecifická tajuplná atmosféra. Ten typ čitateľa, ktorý však tieto atribúty oceniť nedokáže, bude prvú polovicu príbehu s knihou poriadne zápasiť.

Zlom nastáva v momente, keď sa Lisey po prvýkrát stretáva s profesorom Dooleym. Dalo by sa povedať, že od tejto chvíle ide o viac-menej klasickú Kingovku, v ktorej čitateľ aspoň čiastočne nájde to, čo od Kingových kníh očakáva. Tak či onak, Príbeh vdovy Lisey nie je pre nedočkavých čitateľov, ktorí sú zvyknutí na priamočiare dejové línie a chcú si pri knihe iba oddýchnuť. V tomto prípade je potrebné mať sa neustále na pozore a aj malé zaváhanie či chvíľka nepozornosti môžu neskôr viesť k tomu, že sa človek v príbehu stratí.