Súmrak dňa

Keď sa pánovi Stevensovi naskytne príležitosť vziať si na pár dní voľno, využije ju a vycestuje za bývalou gazdinou sídla Darrington Hall, slečnou Kentonovou. Tá mu pred časom poslala list, ktorý v ňom zasial množstvo semienok rastúcich do otázok, ktoré mu nedajú spať. Je naozaj taká nešťastná, ako si myslí? Malo sa snáď medzi nimi niečo udiať, no rozpaky im v tom pred rokmi zabránili? A nie je už na také niečo neskoro? Cestou za slečnou Kentonovou pán Stevens premýšľa nad svojím životom, pričom do úvahy najviac berie spôsob, akým vystupuje pred svetom. Dôstojný komorník svojej profesii dovolil, aby vyformovala celú jeho existenciu. Je ešte možné niečo zmeniť? A vlastne – chce byť niekým iným?

Hoci je príbeh vyrozprávaný z pohľadu prvej osoby, slová pán Stevensa pôsobia zdržanlivo a rezervovane, náznaky emócií v nich čitateľ postrehne len zriedkavo. Jeho dôstojnosť a úslužné vystupovanie, ktoré potrebuje pri vykonávaní práce komorníka, sa prejavujú aj v jazyku. Jeho prejav pôsobí mnohokrát ťažkopádne a zdĺhavo, k čomu prispievajú aj rozvité súvetia a dlhšie opisné pasáže. Jeho prednes je však jedným z prvkov, ktoré vynikajúco evokujú atmosféru povojnového Anglicka a po čase si čitateľ na Stevensov svojský štýl zvykne. Navyše, distingvovanosť hlavnej postavy, ktorá zdanlivo komplikuje čitateľský posun vpred, vyznieva kontrastne oproti priamočiaremu deju.

V príbehu sa prelínajú dve dejové línie, a to minulosť v podobe spomienok na spoločné slúženie pána Stevensa so slečnou Kentonovou v sídle Darrington Hall a súčasnosť zastúpená myšlienkovými pochodmi počas cestovania Anglickom. Obe línie sú čitateľsky atraktívne, no myslím, že každý čitateľ si jednu z nich vyberie a označí ju ako obľúbenú.

Súmrak dňa pôsobí na čitateľa nesmierne krehko, no viem si predstaviť, že neosloví každého, najmä tú časť publika, ktorá vyžaduje neustálu akciu, prípadne plynulý dejový progres. Príbeh totiž nie je veľmi dynamický a oveľa dôležitejšie je jeho filozofické pozadie. Čitatelia, ktorí sa nenechajú opantať atmosférou a bažia skôr po dramatickom deji, tu zo svojho pohľadu nič zaujímavé nenájdu.

Ako sa vraví, občas je dôležitejšie to, čo nám človek nepovie, ako veci, ktoré nám bez problémov ozrejmí. A rovnako je to aj s pánom Stevensom. Čitateľom prináša romantický príbeh bez akýchkoľvek znakov citu, a hoci sa spočiatku zdá, že nič neskrýva a priamo svojmu publiku rozpráva svoje zážitky, predsa len je možné odhaliť o ňom niečo viac medzi riadkami. Súmrak dňa odporúčam čitateľom, ktorí vedia nasávať atmosféru a nepotrpia si na akciu či dynamiku.