Zabudnutý čas

Úplne identickú situáciu zažíva aj Janie, matka štvorročného Noaha, ktorý má neodôvodnený panický strach z vody, po nociach ho mátajú nočné mory, počas ktorých hľadá svoju mamičku a žiada ísť domov, hoci pri ňom sedí Janie a presvedčuje ho, že sa predsa nachádza vo svojej detskej izbe. Janie po čase dochádzajú sily, predškolské zariadenie Noaha vylúčilo s odporúčaním vyhľadať odbornú pomoc a jej finančný rozpočet sa kráti. Zatiaľ čo ho iní vnímajú ako psychicky chorého, rozhodne sa osloviť Jerryho Andersona, špecialistu, ktorý sa už roky zaoberá prípadmi detí, ktorých mátajú traumatické spomienky na minulý život. Spolu s ním sa rozhodne vyhľadať rodinu, ktorá rezonuje v Noahových predstavách, no nie je to také jednoduché, ako sa spočiatku zdalo… Chytá sa Janie poslednej slamky? Trpí Noah skutočne schizofréniou a ona sa iba utešuje vzdialenou ilúziou?

Príbeh je rozprávaný z pohľadu nezávislého rozprávača a zatiaľ čo sa spočiatku dej zameriava len na Janie a Andersona, neskôr sa do centra pozornosti dostávajú aj postavy, ktoré pomaly vstupujú do deja a rozširujú jeho kontext. Hoci charaktery nie sú ukážkovo vyprofilované a slúžia skôr len ako sprostredkovatelia nových súvislostí, autorka ich štylizuje do polôh, ktoré dokážu vyvolať v čitateľoch pochybnosti. Anderson je priam posadnutý svojou vedeckou prácou o deťoch, ktoré sa nedokážu odpútať od minulých životov, a Janie zasa balansuje medzi neistotou a nádejou, či je jej syn v dobrých rukách. Naproti tomu postupne prichádza aj ďalšia postava Denise, ktorá aj po rokoch dúfa v návrat v svojho strateného syna nápadne sa ponášajúceho na chlapca, s ktorým sa stotožňuje Noah.

Zabudnutý čas dokáže v čitateľoch vyvolať emócie. Príbeh napreduje celkom rovnomerne a neustále sa publikum stretáva s novými podnetmi, ktoré je potrebné spracovať. Ľudia, ktorí tejto téme naplno dôverujú a vedia si predstaviť, že sa podobné skutočnosti dejú aj v reálnom živote, môžu sem-tam pocítiť aj mierny strach či obavu pred akýmsi imaginárnym krokom do neznáma. Zaujímavo sa javia i kapitoly, ktoré síce nemajú žiaden súvis s dejovou líniou, no sú výňatkom z inej literatúry. Čitatelia tak okrem príbehu Noaha spoznajú aj iné deti, ktoré sväto-sväte opisovali svoj život pred narodením v súčasnom tele.

Spracovaním aj jazykovou rovinou sa kniha nevymyká zo žánru oddychovej literatúry. Má vcelku hladný priebeh, dokáže cieľovú skupinu zaujať a občas ju i podržať v napätí. Jazyk je viac-menej jednoduchý, hoci táto téma by zniesla i väčšiu odbornosť. Situácie a dialógy sú však podané vierohodne a nepôsobia umelo.

Zabudnutý čas odporúčam pre čitateľov, ktorí sa o danú tému zaujímajú, no v rámci svojho voľného času ju neštudujú aj z iných zdrojov. V knihe je totiž podaná jednoducho a jej spracovanie do beletristického žánru jej trochu ukrojilo z odbornosti. Ak obľubujete jemne napínavé, no stále oddychové príbehy, Zabudnutý čas vás dokáže pohltiť.