Retrospektívne spomienky na Miin život pred autonehodou sa prelínajú so súčasnosťou, vďaka čomu sa čitateľ dozvedá viac podrobností z jej súkromia, no zároveň môže pozorovať i to, čo sa okolo Mii deje, keď nehybne leží v nemocnici. Sprostredkovateľom všetkých udalostí je práve Mia, teda každá situácia je priblížená z jej pohľadu. Tento prvok je pomerne zvláštny, hlavne ak si publikum uvedomí, že číta zážitky podané duchom.

Hoci sa príbeh začína poriadne zostra (autonehoda sa udeje hneď na jeho začiatku), ďalej dej pôsobí vcelku jednotvárne. Čitateľa však udržuje v napätí práve otázka, či sa hlavná postava odhodlá vrátiť sa späť do svojho tela a bude tak čeliť krutej realite, ktorá na ňu čaká, alebo sa rozhodne nechať svet živých tak a pôjde za svojimi blízkymi.

V tomto prípade je nesmierne dôležité prihliadnuť na cieľovú skupinu čitateľov, pre ktorých je kniha určená. Mladí, násťroční ľudia budú príbeh vnímať úplne inak ako dospelí a je tu i veľká šanca, že všetky nedostatky prehliadnu. Jednoduchá dejová línia môže byť pre nich po celý čas pútavá najmä vďaka šokujúcej situácii, ktorú nájdu na úplnom začiatku.