Dáma s kaméliami – Alexandre Dumas – recenzia
Ak máte chuť na klasiku, no netúžite práve po dlhom a náročnom diele, Dáma...
Knižná recenzia: Zbohom zbraniam
Autor: Ernest Hemingway
Recenzent: Martina Melišková
Celkové hodnotenie:
Dodatočné informácie:
Knihu nájdete v eshope:
Medzinárodné konflikty, ktoré vyústili do vojny, mali oveľa väčší dopad na ľudstvo, ako si dnes môžeme prečítať v historických prameňoch. Nájdeme tam totiž len neosobné fakty a čísla, ktoré našu psychiku nijako nenaštrbia. No čo ak sa pozrieme pod povrch? Ak si pod každým číslom predstavíme jedinca, ktorý mal okolo seba okruh milujúcich ľudí?
Áno, všetko sú to nezmysly.´
,Všetko sú to nezmysly. Iba nezmysly. Nebojím sa dažďa. Božemôj, kiežby som sa nebála.´
Rozplakala sa. Utešoval som ju a ona prestala plakať. No vonku stále pršalo.Ernest Hemingway
Čitateľ je príbehom sprevádzaný rozprávačom Henrym, ktorý všetko, čo zažije, opisuje v prvej osobe. Aj vďaka tomu sa zvyšuje miera melancholickosti, ktorej intenzita je počas príbehu kolísavá, no i v častiach, kde klesá, je na pozadí stále ľahko rozpoznateľná. Rozprávačský štýl a jednotlivé kontrastné situácie – následky vojny a ľúbostné chvíle – dokážu vyvolať v čitateľovi špecifickú náladu. Atmosféra v príbehu je pre čitateľa ľahká a nenáročná, Ernest Hemingway dokázal zachytiť rovnako nespravodlivosť, ako aj cit.
I keď by sa tak mohlo zdať, Zbohom zbraniam nepredstavuje typickú vojnovú literatúru – jej zverstvá sú tu vykreslené pomocou dôsledkov, ktoré napácha na životoch jedincov, a nie pomocou krvavých obrazov z frontu. Kniha čitateľa nevyčerpáva klasickými tvrdými opismi. Ak sa čitateľ pozrie aj pod povrch príbehu, uvidí, že autor nesmierne sofistikovaným štýlom poukazuje na nezmyselnosť vojny, jej krutú moc, ktorá dokáže zničiť ľudský život aj po jej skončení mimo frontu. Vojna sa tu tak stáva akýmsi symbolom zmätku a chaosu, ktorého zmysel nikdy nemožno nájsť.
Díval som sa, ako sa češe, hlavu mala naklonenú, takže vlasy jej padali na jednu stranu. Vonku bola tma, svetlo nad hlavou postele jej svietilo na vlasy a na šiju a plecia. Podišiel som k nej a pobozkal som ju, podržal som jej ruku s kefou a hlava jej klesala na vankúš. Pobozkal som jej krk a plecia. Tak som ju miloval, až som omdlieval.Ernest Hemingway
V knihe sú síce pomerne frekventované dialógy, no rovnako je potrebné rátať aj s opisnými časťami. Dielo je rozdelené do štyroch častí, pričom každá z nich sa končí alebo začína dôležitým medzníkom v deji. Dej plynie pozvoľna a nové udalosti pribúdajú síce plynulo, no predsa len pomalšie. O to viac sa však naskytá priestor na to, aby si čitateľ vychutnal príbeh, v ktorom ide o atmosféru, nie o napätie.
Ak máte chuť na klasiku, no netúžite práve po dlhom a náročnom diele, Dáma...
Nevzdelanosť, úplatkárstvo a intrigovanie sa stále šíria spoločnosťou ako mor. Toto mini dielo o...
Ak ste doteraz Marquéza nikdy nečítali, Neuveriteľne smutný príbeh o nevinne Eréndire nie je...
Mladá dvadsaťročná hrdinka príbehu Trumana Capota sa vďaka svojim vlastnostiam a odvahe stala príkladom...
Pre lepší online zážitok používame „cookies“. Vďaka nim presnejšie analyzujeme návštevnosť, upravujeme reklamu a užívateľské nastavenia. Súhlasíte so spracovaním súvisiacich osobných údajov?
Viac o cookies