Láska je láska

Anabela, mladá asistentka dramaturga v opere, si na to, že svet nerešpektuje odlišnosť, postupom času zvykla. Čoraz častejšie však stretáva ľudí, ktorí si práve prechádzajú dosť zložitým obdobím – čelia nepochopeniu ich vlastnej rodiny, a to všetko len preto, že svoje city smerujú k rovnakému pohlaviu. Keď jedného dňa do jej života vstúpi Lena, sebavedomá, no záhadná lekárka, Anabela sa ocitá o niekoľko stratosfér vyššie. Nič však netrvá večne. Ani pokoj a blažený pocit, že stretla tú pravú. Na druhej strane sa totiž odohráva niečo, o čom Anabela nemá ani len potuchy. Kto by za nami mal stáť bez ohľadu na to, akí sme? Nemali by ľudia, ktorí nám dali život, zákonite porozumieť aj našim citom? Prečo musíme oporu hľadať u cudzích?

Hoci je rozprávačkou hlavná postava Anabela, postupom času čitateľ spoznáva aj iné profily postáv, ktoré sú v tomto prípade vykreslené reálne a živo. Každý charakter má svojské črty, či už sú vyjadrené ich konaním, zmýšľaním, alebo slovným prejavom, vďaka čomu má publikum možnosť dostať sa jednotlivým postavám až pod kožu. Aj táto skutočnosť dáva knihe iný rozmer – Láska je láska rozhodne nie je titul na jedno prečítanie. Zatiaľ čo po prvýkrát, čo čitateľ prechádza príbehom, vníma skôr Anabelin ľúbostný život, pri ďalšom prečítaní pozoruje aj okolnosti v pozadí. A práve tie majú nesmiernu výpovednú hodnotu. Autorka nenásilným spôsobom predkladá čitateľom myšlienky, ktoré sú hodné minimálne dlhšieho zamyslenia, a poukazuje na slabé miesta našej spoločnosti. Namiesto romantickej zápletky tak čitateľ vníma skôr emocionálnu rovinu príbehu a uvedomuje si skutočnosti, nad ktorými predtým pravdepodobne nepremýšľal.

Kniha predostiera hneď niekoľko spôsobov lásky – od partnerskej cez priateľskú až po lásku medzi rodičom a dieťaťom. Práve tretí prípad v tejto knihe vykazuje najväčšie nedostatky. Mnohokrát sa tu rodičia postavili do pozície sudcu, ktorý drží v rukách patent na správny život, no v skutočnosti svojmu dieťaťu len ukázal, že má strach z jeho odlišnosti.

Po jazykovej stránke možno knihu zaradiť medzi nadpriemer vo svojom žánri. Autorka má širokú slovnú výbavu, ktorú dokázala v praxi naplno využiť. Na malom priestore vie vykresliť množstvo skutočností, obrazov a pocitov bez toho, aby sa v slovách zbytočne zamotávala, a tým odbočovala od svojich myšlienok. Publikum si vďaka jej interpretácii dokáže farbisto vizualizovať všetko, čo mu Daniela Slávik predkladá. Ťaživý a trpký podtón, ktorý v príbehu pozorný čitateľ vycíti, je navyše zmierňovaný jej špecifickým zmyslom pre humor, ktorý mnohokrát prichádza znenazdajky a nepredvídateľne aj v situáciách, v ktorých by to čitateľ nečakal.

Láska je láska predstavuje príbeh, ktorý má čo svetu ponúknuť. Odhaľuje skutočnosti, pred ktorými iní zatvárajú oči, prípadne ohŕňajú nos, no po jeho prečítaní nazrú na danú problematiku aj z inej strany. Zo strany človeka, ktorý až do smrti bude iný a len čo sa s týmto faktom musel vyrovnať sám vo svojom vnútri, bol prinútený vykročiť do ďalšieho boja – boja s cudzími názormi, ktoré vychádzajú z úst ľuďom neschopných vidieť svet farebne, nielen čiernobielo.