Mengeleho dievča

Štyri koncentračné tábory, pokusy Anjela smrti a únik spod pazúrov nacistov… Na jeden život sa toho črtá vskutku dosť. Viola Stern Fischerová bola v období druhej svetovej vojny bežným mladým dievčaťom, ktoré milovalo svoju rodinu a začínalo objavovať samú seba aj za pomoci prvého vzplanutia lásky v jej útrobách. Časy sa však zmenili a jej rasa sa pre vtedajšiu spoločnosť, predovšetkým pre jej politických zástupcov, stala nečistou. Nastala deportácia, dehonestovanie ľudských práv, neľudské podmienky, smrť rodinných príslušníkov a nechutné pokusy na živých tvoroch, ktorých bola súčasťou aj Viola. Je možné sa s týmito spomienkami vysporiadať a začať žiť „odznova“?

Dej je vyrozprávaný z pohľadu prvej osoby a po čase čitateľ nadobúda pocit, že má k pani Viole bližšie ako k hociktorému rozprávačovi, s ktorým sa doposiaľ stretol. Jej slová sú úprimné a nenesú náznaky pátosu či zbytočného tlačenia na city. Všetky situácie, či už zachytávajú bezstarostné obdobie, alebo opisy zverstiev, ktoré sa udiali v táboroch, pôsobia ako monológ osoby, ktorá sedí vedľa vás.

Prvkom, ktorý si všimne každý čitateľ a ktorý možno označiť za málo predpokladaný, je pokora. Napriek všetkému, čo sa udialo v živote rozprávačky, je zo slov cítiť neuveriteľnú skromnosť a zmierenie sa so životom takým, aký je. Aj táto skutočnosť prispieva do „emocionálneho balíčka“ knihy, ktorý vo svojom vnútri zaznamenáva širokú škálu pocitov. Láskavosť a pokora sa najvýraznejšie prejavuje v pasážach, kde pani Viola spomína na svoju ranú mladosť a rodinných príslušníkov.

Okrem širokej emotívnej stránky má však kniha aj informatívny charakter, nakoľko obsahuje informácie, ktoré čitateľovi v takomto rozsahu neposkytne žiaden objektívny a strohý zdroj. Do hĺbky môže načrieť len osoba, ktorá bola súčasťou obdobia, ktoré, našťastie, dnes patrí len do dejín. Ešte nikdy som sa nestretla s takým dôkladným a rozsiahlym opisom niektorých skutočností, ktoré druhú svetovú vojnu sprevádzali. K tomuto dojmu dozaista prispievajú aj fotografie, ku ktorým čitateľ dostane i rozsiahlejší komentár, nielen stručný a neutrálny popis.

Mengeleho dievča je ťažké čítanie, ktoré však svojmu publiku nedovoľuje knihu zavrieť. S občasným pribuchnutím publikácie a hrôzou v očiach však určite treba počítať. Napriek tomu, že ide o „boľavé“ a strastiplné čítanie, knihou preplávate rýchlo, za čo zodpovedá aj jej forma – ťažká téma je spracovaná štýlom prístupným širokej mase. A to je v prípade tohto skutočného príbehu obrovská výhoda.