Začiatok príbehu môže na poslucháča pôsobiť komplikovane či príliš rozťahane. Nakoľko však kniha má viac ako 1000 strán, nič iné ani nemožno čakať. To pravé zlo sa zo stránok vynára až neskôr, a preto je potrebné postupne nasávať atmosféru, ktorú autor krok za krokom stupňuje. Príbeh je aj kvôli jeho začiatku určený skôr náročnejším čitateľom, respektíve takým, ktorí si vedia počkať a netrvajú na okamžitom vystrieľaní všetkých autorových tromfov.

Čitateľovi sa v knihe rozprestierajú dve časové obdobia – roky 1958 a 1985. Oba časové horizonty sú uchopené veľmi zručne a autor ich preplietol skutočne sofistikovaným spôsobom. Tisícka strán dáva autorovi rovnako i priestor na to, aby dokonale vyprofiloval postavy a do detailov vypracoval identitu zla. Oba aspekty však zožnú úspech len u tej časti publika, ktorá si na ne potrpí a pravidelne ich v literatúre vyhľadáva. Nedočkavý čitateľ knihu odloží a viac sa k nej nevráti.

Perfektný rozprávačský štýl, ktorý svoju cieľovku upúta aj v menej dynamických pasážach, autorovi uprieť nemožno. Jeho majstrovstvo dosahuje akýsi vrchol práve v častiach, v ktorých „ide o veľa“ – či už ide o opisy navodzujúce strach, alebo o zvrátené okolnosti podané drasticky, s ktorými sa nemusí stotožniť každý čitateľ. Stephen King pri písaní tohto príbehu používal vskutku svojský meter – niektoré detaily rozoberal do špiku kostí a iné, rovnako čitateľsky atraktívne zase podal publiku v skrátenej verzii, prípadne im nekládol vyšší dôraz.

Kniha To dokáže publikum ohúriť. Spracovaním, atmosférou, rozsiahlou zápletkou, podaním i prístupom autora k textu. No rovnako si viem predstaviť, že sa s riadkami „literárne nestotožní“ každý čitateľ. Či už ho odradí komplikovaný úvod, alebo niektoré pasáže, z ktorých dýcha zvrátenosť. Zimomriavky strachu a hrôzy sa takisto nemusia prejaviť u každého. Fantastické prvky vrhajú tieň na okolnosti, ktoré v čitateľoch vzbudzujú najdotieravejšie otázky, dôsledkom čoho je mierne naštrbená uveriteľnosť príbehu.