X jednosmerných lístkov k úspechu

Jack Shakespearow/18. mája 2019/Blogovanie, písanie

Ukážte im, že začítať sa oplatí

Vedeli ste, že ak sa čitateľ prehryzie prvým odsekom, šanca, že zatvorí článok nedočítaný, klesá o 50%? V úvode ho preto naštartujte, ako sa len dá, a podajte mu dôkaz, že váš článok jednoducho musí prečítať, nech to stojí, čo to stojí. Namotivujte ho nedokončenou výpoveďou, vzbuďte v ňom zvedavosť otázkou, ktorej odpoveď nájde o niekoľko riadkov nižšie.

Zavádzanie sa nevypláca

Nesľubujte to, čo nemôžete splniť. Platí to v živote a rovnako i na klávesnici. Ak čitateľa vyzvete, aby rozlikol článok, ktorého titulok hlási, že tam nájde návod na lepší život, musí ho tam nájsť. V prípade, že sa tak nestane, vaše články bude v budúcnosti prehliadať, pretože kto sa raz popálil, fúka aj huspeninu. Takže pravidlo znie – dodržať slovo a nepodávať čitateľom články s nulovou výpovednou hodnotou a zavádzajúcimi titulkami. O bulvárnym titulkoch si môžete prečítať samostatný článok tu.

Chyby prenechajte iným

Pravopisné, gramatické a štylistické chyby nepatria na klávesnice odborníkov. Ak chcete pôsobiť profesionálne, predtým ako sa pustíte do písania, prelistujte si Pravidlá slovenského pravopisu. Jedna chýbajúca čiarka sa odpustiť dá, no hrúbky, zamenené predložky či zlé skloňovanie nie. A ak si myslíte, že na pravopise nezáleží, zvážte svoje stanovisko. Teda iba v prípade, že rátate s inteligentným publikom, ktoré by ste písomným prejavom plným chýb dozaista odradili.

Aj slangu veľa škodí

Každý bloger sa chce svojim čitateľom dostať pod kožu a ukázať im, že je rovnaký človek ako oni sami. Neutrálnosť, rezervovanosť a odmeraný výraz, ktorý sa dá z textu podvedome vycítiť, však nepredstavuje tú správnu cestu. Je potrebné naladiť sa na ich vlnu, zdieľať s nimi emócie, ktoré pociťovať chcú, a prihovárať sa im jazykom, ktorý im nie je cudzí. Odborné výrazy v blogu o materstve? Tak to radšej nie… Chtiac-nechtiac musí každý bloger zvoliť slovíčko z periférnej oblasti slovnej zásoby. Frekventovanosť slangových výrazov závisí od typu blogu a témy, ktorej sa bloger venuje, preto nie je možné poradiť vám presný počet slov v jednom blogu. Je to nesmierne individuálna záležitosť, v ktorej vám najlepším pomocníkom bude vaša vlastná intuícia. Položte si pritom nasledujúce otázky: Porozumejú môjmu článku aj starší ľudia? Nie je z neho cítiť nadmernú snahu pôsobiť „cool“ či štýlovo? Nie je ten či onen výraz prilíš citovo zafarbený? Nepôsobí môj blog trochu smiešne?

Hľadajte prázdne miesta

Nie, všetko ešte nebolo povedané, objavené a už vôbec nie napísané. Preto netreba hádzať flintu do žita a hovoriť si, že už nič nové nedokážem svojmu publiku priniesť. Máte na to! Aj kŕdel vrabcov pozostáva z rôznych vrabčích osobností, pričom ľudský kolektív sa od neho vôbec nelíši. Preskúmajte si blogy, recenzie či vlogy svojich kolegov a presne si zadefinujte, čo vám v nich chýba. Ak to nájdete a vložíte do svojho prejavu, oslovíte inú cieľovú skupinu, i keď len v nepatrnom význame, pretože to, čo chýbalo vám, môže chýbať aj iným. Možno niekto čaká práve na vás, a keď so svojou tvorbou nebudete otáľať vy, máte vyhraté.

Nepodceňujte žiadnu časť svojho blogu

Teórií o tom, či je dôletitý úvod, jadro alebo záver, je mnoho a – prekvapivo – všetky sa v názoroch dosť rozchádzajú. Áno, úvodný odsek nemožno zanedbať, pretože od prvých slov závisí, či čitateľa zaujmete. No podceňovať jadro sa takisto nevypláca. Malo by byť rovnako výstižné a priame ako úvodné riadky, pretože kto z nás by chcel prečesávať kvantum textu, v ktorom je plno omáčok a zbytočných slov? Presne tak, nikto. V jadre sa autor môže rozpísať, nakoľko má na to väčší priestor a nie je limitovaný odporúčaným počtom slov, tak ako je obmedzený v perexe. No popustiť uzdu svojej fantázii a zbytočne plytvať slovíčkami však nie je dobrá voľba – môže sa ľahko stať, že čitateľ (aj napriek dobrému úvodu) stratí trpezlivosť a neprepracuje sa k poslednej časti – záveru. Posledný odsek, prípadne viacero odsekov predstavujúcich záver je zväčša pre autora najťažším orieškom. Väčšiu časť práce už má za sebou, no rozumne vypointovať svoj článok dá občas zabrať. Ako ukončiť svoj blog tak, aby ste naň poslednými vetami nevrhli zlovestný tieň, sa dočítate tu.

Prebuďte Šípkové ruženky

Udržujte svojich čitateľov neustále v strehu! Najmä v prípade, že ide o dlhší článok, pretože, povedzme si to úprimne, ľudská pozornosť je mimoriadne vrtká a stačí tak málo, aby čitateľ zrazu uletel mysľou kamsi do neznáma… Skvelým prostriedkom na to, aby ste si publikum udržali v pozornosti, sú otázky a zvolacie vety. Pri otázniku či výkričníku čitateľ automaticky spozornie, pretože očakáva buď odpoveď, alebo niečo šokujúce. Nech sa teda venujete hocijakej téme, nezabúdajte svoje publikum do článku zapojiť, no opäť platí – všetko s mierou. Dve otázky na cca 600 slov bohato stačia. Čo si o tom myslíte vy?

Potom, ako aplikujete všetky rady do praxe, je potrebné uvedomiť si, že tá najkratšia cesta k úspechu vedie… Cez vás samých! Jednoducho buďte sami sebou, nehľaďte na to, že konkurencia má väčšiu čítanosť ako vy, i keď si to možno nezaslúži… Nehanbite sa prejaviť v texte svoju osobnosť a občas nejaké to pravidlo i porušiť. Na ceste za úspechom niekedy revízora stretnete a inokedy nie.

Pridať komentár