Fantastický pán Lišiak

Traja farmári Bambuch, Bunco a Bubláň už dlhší čas horko plačú nad svojou zmarenou úrodou alebo úbytkom poľnohospodárskych zvierat. Preto sa snažia dolapiť lišiaka, živiteľa svojej rodinky, ktorý im pravidelne chodí rozkrádať to, čo trpezlivo pestujú a chovajú. Traja bezradní muži si povedia, že už toho majú dosť a doslova vyhlásia na lišiaka lov. Hoci ten prišiel pri jednej prestrelke o kúsok chvosta, z odvahy mu neubudlo, preto sa naháňačka môže začať. Farmári totiž vôbec netušia, že majú tú česť s poriadne rozumným a prefíkaným lišiakom.

Fantastický pán Lišiak zachytáva rozprávkový príbeh, v ktorom personifikované zvieracie postavy vystupujú a konajú ako ľudia, dokonca svojimi vlastnosťami konkurujú i človeku. Zaujímavosťou bolo to, že niektoré zvieratá znamenali pre líšky len súčasť potravinového reťazca a iných zástupcov zvieracej ríše zasa tieto ryšavé zvery považovali za svojich verných priateľov. Z vlastnej skúsenosti si teda dovolím pripojiť malú radu – Rodičia, pripravte si odpovede na niekoľko otázok: ,A prečo líštička nespapá aj zajačika?‘
‚A prečo spapala sliepočku?‘

Na deti i veľkáčov tu čaká napínavý a dynamický príbeh, v ktorom stagnácia nehrozí. Keď nejde o život, ide o plné brušká, preto sa v deji neustále niečo zomelie. Knižka môže zabaviť i dospelého čitateľa, opäť si dovolím vytiahnuť vlastnú skúsenosť – bavila ma presne po desiate prečítanie, od toho okamihu som ju vnímal ako nutné zlo. No predchádzajúca veta zasa svedčí o tom, že u detského čitateľa dokáže kniha vyvolať priam nezdravý záujem.

Vydavateľstvo pri schvaľovaní väzby nepočítalo s nešikovnými detskými rúčkami a zvolilo mäkkú väzbu, ktorá dlho nevydrží. No predsa len si na detské publikum spomenuli pri vytváraní grafickej stránky a vo vnútri knihy možno nájsť množstvo ilustrácií, ktoré sú pomerne časté a rôznorodé – veľké a farebné, no i menšie a čiernobiele.

Dospelák, ktorý prečítal zopár detských knižiek od Roalda Dahla, vie, že dej môže byť chvíľami mierne i menej mierne drastický. V prípade tohto príbehu nejde o nič, čo by malo byť zakázané, no uznávam, že každý rodič môže niektoré situácie vnímať inak a tým im prikladať aj rozličný dôraz. Pomerne často sa tu skloňujú pojmy smrť či mŕtvy a sloveso zabiť na čitateľov tiež niekoľkokrát vykukne. Osobne nepatrím medzi rodičov, ktorí by sa húževnato snažili vystríhať svojich potomkov od podobných výrazov, nakoľko si myslím, že detské očká vnímajú tieto situácie inak ako dospeláci, no isté upozornenie či výstraha pred týmto faktom mi prídu celkom opodstatnené.

Fantastického pána Lišiaka odporúčam pre deti, ktoré už vedia pár minút obsedieť na jednom mieste a dokážu sa sústrediť na hovorené slovo svojho rodiča, no i pre staršie deti, ktoré už vedia čítať samy. Roald Dahl je totiž svojrázny a nezabudnuteľný autor, s ktorým by sa mali zoznámiť i naši potomkovia.