Margos Spuren
Jeder junge Mensch erlebt Krisen. Man ist wütend auf die Familie, die Schulpflichten, schier unerreichbare Ziele oder Freunde, die uns nicht wirklich verstehen. Aber alles sollte seine Grenzen haben…
Jeder junge Mensch erlebt Krisen. Man ist wütend auf die Familie, die Schulpflichten, schier unerreichbare Ziele oder Freunde, die uns nicht wirklich verstehen. Aber alles sollte seine Grenzen haben…
Každý mladý človek sa minimálne raz zapotáca. Naštve ho rodina, školské povinnosti, nedosiahnuteľné ciele či okruh kamarátov, ktorým vlastne ani nerozumie. No všetko by malo mať svoje hranice a aj presne vymedzené trvanie…
Narodenie dieťaťa narobí v partnerskom živote rozruch prirovnateľný k veternej smršti. Pravidlá, ktoré čerství rodičia dovtedy uznávali, strácajú platnosť, deň a noc sa zlievajú do jednej neohraničenej machule, žena prestáva dýchať a muž… Ten to znáša po svojom.
Spomienky na minulé vzťahy zväčša bývajú bolestivé. Niektoré viac, niektoré menej a len na malú časť z nich sme schopní spomínať bez pichľavého pocitu v hrudi. No čo ak prejde niekoľko rokov a ťažoba na duši neodchádza?
Erinnerungen an frühere Beziehungen sind oft schmerzhaft. Einmal mehr, einmal weniger, aber ganz ohne seltsames Gefühl in der Brust geht es wohl niemals. Was aber, wenn nach ein paar Jahren der Schmerz noch immer auf der Seele lastet?
Je rozumné vstupovať do vzťahu a priniesť si doň množstvo tajomstiev? Ak sa človek obáva, že po odhodení masky môže stratiť svoju polovičku, niečo nie je v poriadku… Vyrieši to úprimnosť, klamstvo alebo vratké balansovanie medzi oboma?
Ocitnúť sa v budúcnosti, uvedomiť si, že prítomnosť je už len minulosťou, a snažiť sa napraviť chyby, ktoré sme učinili v čase, na ktorý si dôsledkom neprirodzeného nárastu rokov nepamätáme…
Prečo niekto prepláva životom bezstarostne a druhý sa zasa neustále pre niečo trápi? Je to spôsobené životným postojom, intuíciou, ktorá občas pri dôležitom kroku zradí, alebo osudom, ktorý sa s nami zahráva?
Kniha s názvom Nie som básnik čitateľov umelo nevtesnáva do prostredia vysokej poézie, čo veľmi oceňujem, keďže tu o vysokom štýle písania naozaj nemožno hovoriť.
Jeden by povedal, že inakosť si všímame len dnes. Že polemizujeme nad rôznorodosťou kultúr, nad tým, kto je nebezpečný či nebezpečnejší, a ohŕňame nos, keď zaregistrujeme pojem cudzia kultúra.
Pre lepší online zážitok používame „cookies“. Vďaka nim presnejšie analyzujeme návštevnosť, upravujeme reklamu a užívateľské nastavenia. Súhlasíte so spracovaním súvisiacich osobných údajov?
Viac o cookies