Cnosť
Aj rokmi zabudnuté spomienky raz vyplávajú na povrch. Má zmysel predstierať, že sa nič nestalo? Nezostáva všetka minulosť hlboko v nás a nečaká na ten správny čas, kedy nám opäť môže zasadiť bolestivú ranu?
Aj rokmi zabudnuté spomienky raz vyplávajú na povrch. Má zmysel predstierať, že sa nič nestalo? Nezostáva všetka minulosť hlboko v nás a nečaká na ten správny čas, kedy nám opäť môže zasadiť bolestivú ranu?
Nie vždy sa srdce stotožňuje s tým, čo by sme mali urobiť a naplniť tak očakávania iných. Je dobré, ak sa riadime názorom spoločnosti a podnikáme skutky, ktoré iní označia ako správne?
Vonkajšok, výzor, povrch či obal. Nech to nazveme, ako chceme, je to prvý element, ktorý pri stretnutí s človekom vnímame. Na základe vonkajších znakov tak okamžite začíname posudzovať, odsudzovať a v prípade mimoriadne krásnych čŕt i zvýhodňovať.
Plávať s prúdom, nevytŕčať z davu, nešokovať svojimi názormi… Aj to sa dnes vo svete nosí. Ako sa cítia ľudia, ktorí sú iní? Odkiaľ berú odvahu vykročiť vpravo, i keď dav pokračuje stále rovno?
Sú ľudia, s ktorými sa neradno zahrávať. Zabúdajú na základné ľudské práva, ich nároky presahujú hranice a s vidinou blahobytu či obrovskej moci sa dychtivo ženú za svojím cieľom.
Na svete panuje zvláštna rôznorodosť. Zatiaľ čo na jednej strane zemegule ľudia premýšľajú nad tým, kam investovať svoje peniaze, v druhom kúte našej planéty človek nevie, či sa mu o hodinu podarí vrátiť sa k svojej rodine.
Pre lepší online zážitok používame „cookies“. Vďaka nim presnejšie analyzujeme návštevnosť, upravujeme reklamu a užívateľské nastavenia. Súhlasíte so spracovaním súvisiacich osobných údajov?
Viac o cookies